8 160 receptov v Číne

Najviac prepracovanou časťou čínskej medicíny bola popri akupunktúre (liečebný postup vpichovaním ihiel), vynájdenej v Číne, farmakológia (náuka o liečbe drogami).
V kompendiu, ktoré sa nazýva Pen-ts'ao kang-mu, a ktoré bolo vo svojej konečnej podobe uzatvorené a vydané až v roku 1597, je obsiahnuté neuveriteľné množstvo liečivých rastlín a živočíšnych drog, ktoré ďaleko prekračuje sortiment medikamentov všetkých národov. Číňania totiž verili, že v prírode existuje pre každú chorobu aj vhodný liek. Tak vzniklo v priebehu storočí toto dielo, ktoré opisuje mnohé účinné medikamenty, ale aj nepreskúmané a snáď aj bezúčinné látky. Jednou z týchto rastlín, ktoré doteraz úplne neodhalili svoj liečivý efekt, je zázračný koreň ženšenu (Panax ginseng), hoci sa ako prostriedok s rozsiahlou indikáciou od neplodnosti, omladzujúcich účinkov až po rakovinu rozšíril po celej Európe.

Moderná lekárska veda vďačí Číňanom za mnohé rastliny a medikamenty. Patria sem rebarbora, gáfor, chvojník čínsky, koreň ženšen a napokon čínsky čaj.

Čínska a západná medicína používali zhodne korene granátovníka, prilbicu a z nej izolovaný akonitín a z minerálnych látok železo, arzén, ortuť a síru.

Spomínaná farmakológia Pen-ts'ao kang-mu obsahuje 8 160 receptov, ktoré sú zostavené z 1 871 substancií väčšinou rastlinného pôvodu. Medikamenty sa používali ako odvary, mixtúry, prášky, pilulky, náplaste, čapíky alebo mastičky. Najčastejšie používané čínske liečivé rastliny, ktorých účinok je dokázaný, sa zhodujú s európskou receptúrou. Patria sem

napr. puškvorec, lopúch, estragón (palina dračia), prilbica (akonitín), rasca, horec, sladovka hladkoplodá, orech kráľovský, skorocel, broskyňa, granátovník, rebarbora, ricínový olej a čínsky čaj (proti nachladnutiu, bolestiam hlavy, preháňaniu a kašľu).

Ópium, sušené mlieko nezrelých toboliek maku, sa v čínskej medicíne objavuje po roku 1000 pred n. 1. ako prostriedok proti preháňaniu a úplavici. Fajčenie ópia začalo až počas panovania posledného cisára dynastie Ming (16. storočie), ktorý zakázal požívanie alkoholických nápojov.

Tieto liečivé prostriedky z rastlinnej ríše sú blízke európskemu chápaniu. Ťažko sa však dokážeme vcítiť do predstáv čínskych lekárov, ktorí používali rozličné zvieracie orgány, ako napr. tigrie chlpy a štetiny, konce jeleních parohov, sliz z ropuchy, rohy nosorožca, hadie mäso, morské mäkkýše a pod. V čínskych receptúrach často nachádzali uplatnenie aj ľudské orgány a výlučky. Treba dodať, že očkovanie proti kiahňam bolo v Číne známe už veľmi, veľmi dávno. Je možné, že moderná medicína a výskum objavia veľa opodstatneného na tejto organoterapii, ktorú si dnes nevieme vysvetliť.


Prevzaté: Veľká kniha liečivých rastlín
Upravil  Laco Zachar

Čínske znaky znázorňujú názvy dvoch rastlín, ktoré sa podobajú tvarom plodu a vlastnosťami. Sú to staré čínske vyobrazenia tekvice a baklažánu, liečivých rastlín, ktoré sa dnes používajú najmä ako zelenina