Publikácia v predaji
Formát A4, 228 strán
Kniha, ktorá nesmie
chýbať v knižnici bylinára.
News Update :

Recepty pre zdravie

Kurzy, semináre, prednášky

Pľúcne a prsné čajoviny

Natura Medicatrix: Laco Filo v piatok 28. februára 2014 | 9:00

piatok 28. februára 2014

V širokej skupine pľúcnych a prsných čajovín rozoznávame také, ktoré predovšetkým rozpúšťajú hlieny (prevládajú v nich drogy s obsahom saponínov a silice), a také, ktoré pôsobia hlavne na tíšenie kašľa (prevládajú v nich drogy s obsahom slizu). Pľúcne čaje sa zvyčajne sladia medom a pijú sa teplé.
Príklady pľúcnych a prsných čajovinových zmesí:
1. List podbeľa 60 g, list skorocelu a šalvie po 20 g: za polievkovú lyžicu čajoviny žabaříme 2,5 dl vriacej vody a necháme 20 minút stáť; denne sa pije 2 x po 1,5—2 dl. (Šalviu možno nahradiť plodom fenikla a semenom ľanu.)

2. Kvet bazy čiernej, list podbeľa a skorocelu po 20 g, plod fenikla, koreň sladkého drievka, kvet vlčieho maku a ibiša po 10 g: za polievkovú lyžicu čajoviny žabaříme 2,5 dl vriacej vody, necháme 10 minút stáť; denne sa pije 2 x po 1,5-2 dl.

3. List podbeľa, vňať zádušníka, veroniky a myšieho chvosta po 25 g: príprava a dávkovanie ako č. 2 (čajovina je veľmi aromatická).

4. Úbory rumančeka pravého, kvet bazy čiernej, lipy, divozela a prvosienky po 20 g: za polievkovú lyžicu čajoviny zabariť 1,5 dl vody; piť 3 x denne po 1,5 dl (pôsobí najmä proti kašľu, súčasne však podporuje potenie a vylučovanie moču).

5. Koreň bedrovníka, vňať tymianu a ľubovníka, list žihľavy a skorocelu: príprava a dávkovanie ako č. 4.

6. Pri zápaloch slizníc, komplikovaných vysilujúcim kašľom alebo sťaženým odkašlávaním, je pre dospelých i deti vhodná poľská čajovinová zmes Pektosan, ktorá obsahuje 35 g listu podbeľa, 25 g koreňa omanu pravého, 20 g ibišového koreňa a po 10 g listu šalvie a plodu fenikla. Pripravuje sa odvar z 1,5 -2 lyžičiek čajoviny na 5 dl vody (variť 2 minúty pod pokrievkou, na 10-15 minút odstaviť, scediť do termosky a vypiť na 2 —3 razy medzi jedlami). Koreň omanu možno v čaj o vine nahradiť 15 g koreňa kostihoja a 10 g tymianovej vňate.

7. Ak sa počas ochorenia vyskytnú ťažkosti alergického pôvodu, odporúča sa poľský Pulmosan zložený z 30 g vňate stavikrvu vtáčieho a prasličky, 22 g kvetu myšieho chvosta, 13 g koreňa púpavy a 5 g kvetu (úborov) slnečnice. Pripravuje sa maceračný odvar z 2 lyžíc čaj oviny, ktorá sa na noc zaleje 5 dl vody, ráno sa 6 minút povarí a scedí do termosky (polovica z nej sa vypije ráno pred raňajkami, zvyšok večer po večeri).

8. Ak pľúcne ochorenie vyvolali alergické reakcie a vznikajú aj astmatické ťažkosti, odporúča sa popri rastlinnej diéte čajovina, do ktorej sa dá po 25 g listu černice, maliny, ríbezlí a brezy. Pripravuje sa zapar z polievkovej lyžice čajoviny na 2,5 dl vody (nechá sa 15 minút stáť, denne sa pijú 2 dvojdecové dávky čaju).

9. Podobné uplatnenie má čajovina, do ktorej sa dáva po 25 g vňate myšieho chvosta, podzemku pýru a koreňa púpavy i čakanky. Robí sa z nej maceračný odvar (polievkovú lyžicu čajoviny 30 minút namáčať v 2,5 dl vody, potom variť 5 minút; rozdeliť na 2 dávky a počas dňa vypiť).

10. Špeciálne určenie má kremičitý čaj pripravený z 50 g vňate stavikrvu vtáčieho, 35 g prasličkovej vňate a 15 g vňate konopnice (polievková lyžica čajoviny sa žabaří 2,5 dl vody a nechá sa stáť 15 minút; čaj sa vypije vo dvoch dávkach).

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Použitá literatúra: Kresanek-Dugas: Prirucny atlas liecivych rastlin
Foto: Fotografický kľúč na určovanie rastlín
komentárov | | Pokračovanie...

Prirodzene toxické látky v potravinách

Natura Medicatrix: Laco Filo v streda 26. februára 2014 | 17:48

streda 26. februára 2014

Definícia: Toxicita je schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu.
Pri posudzovaní toxicity sa rozlišujú účinky jednorázového alebo dlhodobého prijímu - akútny, subchronický, chronický ako aj cesta akou sa dostáva do organizmu - inhalácia vzduchom, príjem potravou a vodou, pokožkou či inou biomembránou. Pod pojmom toxicita sa nerozumie len jedovatý účinok látok, ale aj karcinogénny - v širšom zmysle slova tvorba nádorov, teratogénny - vývinové anomálie, mutagénny - zmeny v genetickej informácii organizmu.


Prirodzene toxické látky v potravinách

Pod týmto názvom rozumieme zlúčeniny s toxickými účinkami , antinutričné látky a alergény. S týmito látkami sa môžeme stretnúť v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu. V potravinách rastlinného pôvodu sa s nimi stretávame častejšie.
Do tejto skupiny patria väčšinou látky veľmi zložité so špecializovanými účinkami, ktoré sú v rastlinách obsiahnuté spravidla len v malom množstve a sú charakteristické iba pre určité rastliny alebo dokonca len ich časti. Na druhej strane niektoré z týchto látok môžu byť obsiahnuté v rastline vo veľkom množstve a potom plnia úplne špecifické úlohy.

Alergény
Sú to častice, ktoré telo vníma ako cudzie a v ich prítomnosti spúšťa celý systém obranných reakcií, vrátane tvorby protilátok.

Alkaloidy
Jedná sa o zásadité zlúčeniny , vznikajúce premenou niektorých aminokyselín .

Enzýmové inhibítory
Enzýmové inhibítory sú skupinou látok, ktoré blokujú účinok tráviacich enzýmov.

Glykozidy
Sú značne rozšírené a chemicky sa jedná o zložené molekuly pozostávajúce sa z cukru a necukrovej zložky . Biochemicky účinná je predovšetkým necukrová zložka .

Goitrogeny
Najvýznamnejšou skupinou látok radiacich sa medzi goitrogeny ( tj látky sa strumigenním účinkom ) sú glukozinoláty.

Lektíny
Jedná sa o celkom špecifické látky, vyznačujúce sa schopnosťou zhlukovať bunky, tj spôsobujú ich zhlukovaniu .

Karcinogény a mutagény
Ide o látky, ktoré vyvolávajú rakovinové bujnenie v ľudskom organizme a alebo narušujú genetický kód.

KyanogényKyanogenéza je schopnosť rastlín a tiež niektorých iných organizmov produkovať
rozkladom kyanogénnych zlúčenín kyanovodík .

Kyselina fytová , fytáty
Nejedná sa o látky toxickej povahy, ale o prirodzenú väzbu niektorých minerálnych látok na soli kyseliny fytovej tzv fytáty. Človeku chýba v tenkom čreve enzým fytáza , ktorý by mu umožnil túto väzbu rozštiepiť a minerálne látky využiť.

Rastlinné estrogény
Prvým fytoestrogény preukázaným v rastlinách bol estrón , ktorý bol zistený v palmovom a palmový olej z palmy olejnej a v semenách granátových jabĺk. Rozlišujeme tri skupiny fytoestrogénov a to: izoflavóny , pterokarpany a lignany .

Toxíny vyšších húb
Otravy z húb tvorí približne 70 % všetkých otráv prirodzenými látkami , aj keď medzi zhruba tisíckami vyskytujúcimi druhmi je jedovatých iba 30 - 50 druhov a z nich je len 10 smrteľných.

Literatura
wikipedia.org
Bencko, V. a kol.: Hygiena. Univerzita Karlova Praha,
Čermák, B. a kol.: Výživa člověka.
Pánek, J.,Pokorný, J., Dostálová, J., Kohout, P.: Základy výživy.
Velíšek, J.: Chemie potravin I., II., III.

komentárov | | Pokračovanie...

Seriál koreniny: Bedrovník lomikameňový

Natura Medicatrix: Laco Filo v utorok 25. februára 2014 | 8:18

utorok 25. februára 2014

Čerstvé listy so sladkasto-korenistou chuťou sa hojne používajú v juhoeurópskej a západoeurópskej kuchyni na korenenie polievok, hlávkového šalátu, štiav, majonézy a bylinkového masla. Pripravuje sa i šalát z mladých listov.

Zvyšujú chuť do jedla a podporujú trávenie. Ľudovo sa používajú ako stomachikum a expektorans.

Kontraindikácie: nepríjemná interakcia s prípravkami s obsahom železa. Neužívať počas gravidity a dojčenia. Dávka 1 – 5 ml silice môže spôsobiť edém pľúc alebo hyperminaralokorticizmus (pseudo – Conn´s syndróm) na podklade zvýšeného vylučovania adrenalínu, zníženia hladiny kália, svalovú ochabnutosť, hypotenziu, zvýšenie diurézy s pocitom smädu.



Príbuzný druh, bedrovník väčší (Pimpinella. ma­jor) sa tiež zbiera, má podobný liečivý účinok.

Nebezepčenstvo so zámenaou s inými mrkvovitými rastlinami!

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Foto: Franz Eugen Köhler, Köhler's Medizinal-Pflanzen

komentárov | | Pokračovanie...

Slovenský domáci lekár a radca

Natura Medicatrix: Laco Filo v sobota 22. februára 2014 | 11:23

sobota 22. februára 2014

Inače praktická náuka o zdraví, chorobách, liekoch, moderných liečebných metódach atď. Kniha táto obsahuje hojnú sbierku zvláštnych i jednoduchých domácich, mnohokrát vyprobovaných receptov, liečivých bylín, rôznych prostriedkov a dobrých rád.

Opatrnosti nikdy nezbýva, preto túto knihu deťom nedávajte, aby ju neroztrhaly pri bavení.

Ukážka

Veľká časť všetkého utrpenia a nemocí pochádza z nevedomosti. Opravdivá nevedomosť je strašným nepriateľom ľudského pokolenia, spôsobuje nám nesmierne biedy, útrapy a žiale. Najlepším liekom proti nevedomosti sú dobré, prostonárodné knihy. Každá národnosť má takéto knihy, z ktorých ľud môže sa poučiť o rôznych, v živote mu potrebných veciach, len Slovák, ten dobrý Slovák, stojí jako sirota, o ktorú nepostaral sa nikto, lebo dľa môjho vedomia lekárskej, prostonárodnej knihy v slovenskom jazyku nemáme a výčuba anatómie, fisiologie, zdravovedy atď. zostala v pozadí. (Príčinu tohto zanedbania alebo "musenia'', zkúmať nie je tu na svojom mieste.) Iné národy vyviňujú ďalekosiahlu pôsobnos v prostonárodnom zdravotníctve, kdežto my stojíme v úzadí.

Som presvedčený, že najlepšími liekami sú správna životaspráva a pôst a najlepšími lekármi na svete sú: Doktor VZDUCH, Doktor SVETLO, Doktor ISTOTA, Doktor VESELÝ, Doktor VODA, Doktor POHYB a Doktor ZDRAVÝ ROZUM.

Výňatok z knihy: J. Carmen Domáci lekársky radca, vydal: Home Doctor Publishing Company, Tlačou: P. Jamriška a Spol.. 628—630 Grant St., Pittsburgh, Pa. v roku: cca 1914, počet strán 1012


Nepripomína nám to niečo?

Foto: reprodukcia

Rôzna literatúra
komentárov | | Pokračovanie...

Detoxikácia organizmu jedlým olejom

Natura Medicatrix: Laco Filo v piatok 21. februára 2014 | 10:52

piatok 21. februára 2014

Detoxikácia pomocou olejov sa niekedy nazýva aj "mlganie oleja".

Je to spôsob využívania rastlinných olejov pre akési preventívne očisťovanie organizmu. Postup je síce nezvyčajný, ale to neznamená, že je neúčinný.

Používa sa olej arašidový, slnečnicový alebo olivový, ktorý sa naberie do úst a tam sa niekoľko minút systematicky prevaľuje. V priebehu tohto prevaľovanie olej viackrát zredne a opäť zhustne a po vypľutí mliečnu konzistenciu. Zatiaľ neznámym pôsobením tento olej zbavuje organizmus toxických látok a prispieva k celkovému zlepšeniu predovšetkým látkovej výmeny a tiež funkcie kĺbov.

Foto: Valihrach
S pracované podľa publikácie: Jin Janca, Josef A. Zentrich: HERBAR LÉČIVÝCH ROSTLIN l.DIL
Literatúra ostatná
komentárov | | Pokračovanie...

Príprava drog

Natura Medicatrix: Laco Filo v štvrtok 20. februára 2014 | 12:22

štvrtok 20. februára 2014


Vo väčšine prípadov je rastlina najúčinnejšia v čerstvom stave. Konzumovať sa však dá aj v podobe šalátov, nevarených bylinkových polievok, ako aj v čerstvej vylisovanej šťave. Sezónny výskyt bylín a nevyhnutnosť rýchleho použitia bránia širšiemu uplatneniu tejto liečby. 

Pozrime sa ako sa dajú bylinky pripraviť.

Macerácia je výluh z drogy za studena pri teplote 15-25 °C. Trvá rozlične dlho - najčastejšie od 30 min do 12 h, ale aj niekoľko dní (podľa ČsL 3 sedem dní), pričom sa výluh občas mechanicky premiešava.
Digescia je rozpúšťanie alebo vylúhovanie tuhých liečiv pri teplote 40-50 °C s rozličnou dĺžkou trvania (až 24 hodín).
Perkolácia je nepretržité vylúhovanie tuhých liečiv v tekutinách pri obyčajnej teplote, za občasného vypustenia perkolátu a doplnenia rozpúšťadla. Poskytuje väčšie množstvo účinných látok ako iné výluhy.
Extractum (extrakt) patrí medzi koncentrovanejšie výluhy. Podľa stupňa zahustenia rozoznávame tekutý (Extractum fluidum), riedky (Extractum tenue), hustý (Extractum spissum) a suchý extrakt (Extractum siccum).
Tinctura (tinktúra) je spravidla liehový výluh drogy. Najčastejšie sa používa spiritus dilutus (60 % lieh), ktorý vylúhuje drogu osobitným spôsobom (rozpúšťaním, maceráciou, perkoláciou, vírivou extrakciou).
Medicinálne vína. Majú, podobne ako liehové tinktúry, kontraindikácie (detský vek, epilepsia, pečeňové choroby atď.). Obsahujú vyluhované drogy.
Sirupus (sirup) je cukrový roztok s prímesou rozličných látok. Používa sa najmä v pediatrii ako chuťové, prípadne vzhľadové korigens. Naši predkovia pripravovali z dužinatých plodov liečivých rastlín liečivé lekváre. Známe boli aj zaváraniny z niektorých častí liečivých rastlín (hrubšie byle a pod.).
Pulvis (prášok) sa pripravuje roztlčením alebo pomletím drogy na jemnú múčku. Užíva sa navlhčený s tekutinami. Na práškovanie sa výhodne používajú liečivé látky, ktoré sa pri vyluhovaní nedostávajú do roztoku.
Decoctum (odvar) je vodný, za tepla získaný výluh rastlinných častí. Varí sa 10 minút (podľa potreby 5-30 min) vo vodnom kúpeli pri teplote asi 90 °C. Po odstavení sa nechá vylúhovať ďalších 15 minút v prikrytej nádobe. Vyvretá voda sa má doplniť a obsah precediť cez sitko, plátno alebo gázu. Zvyčajne sa takto pripravujú tvrdšie časti (ako napríklad kôra, drevo, semená, plody), alebo byle obsahujúce neprchavé, pomalšie sa rozpúšťajúce účinné látky (napríklad triesloviny, kyselinu kremičitú a i.).
Infusum (zapar) sa pripravuje navlhčením drogy a zaliatím vriacou vodou. Po 15-30 minútach vylúhovania v prikrytej nádobe (pri izbovej teplote) sa prefiltruje alebo scedí cez sitko, riedke čisté plátno, respektíve gázu. Pripravuje sa z mäkkých rastlinných častí, ktoré obsahujú ľahko odparovateľné látky (napr. silice - éterické oleje), alebo teplom sa rozkladajúce substancie (napr. arbutín, antrachinónové deriváty).

Podľa ČsL 3 sa odvary a zápary pripravujú takto: vhodne rozdrobená droga sa dôkladne premiešava roztieradlom v porcelánovej roztieračke s trojnásobným množstvom vody izbovej teploty dovtedy, kým nie je rovnomerne prevlhčená. Časť výluhu, vylisovaná z drogy roztieradlom, sa prefiltruje navlhčenou vatou do odváženej liekovky. K droge sa po čiastkach pridáva voda dovtedy, kým sa na navlhčenie drogy a na vymytie vaty nespotrebuje štvrtina predpísaného množstva vody. Zmiešané časti výluhu sa odstavia, droga sa dá do vhodnej porcelánovej, sklenej alebo nehrdzavejúcej nádoby s vekom. Pri odvare sa výluh zaleje zvyšným množstvom vriacej vody a vloží sa na 30 minút do vriaceho kúpeľa. Ešte horúci odvar sa prefiltruje; pri zápare sa výluh zaleje vriacou vodou (3/4 predpísaného množstva) a vloží sa za občasného premiešavania na 5 minút do vriaceho vodného kúpeľa. Zapar sa potom nechá pri izbovej teplote stáť, pričom sa ešte ďalších 45 minút občas premiešava a potom prefiltruje. Výluh sa prefiltruje do macerátu cez vatu v použitom lieviku; droga i vata sa podľa potreby vylisujú, alebo premyjú takým množstvom vody, ktoré zabezpečí po zmiešaní predpísané množstvo výluhu. Príprava odvarov a záparov podľa ČsL 3 je veľmi zložitá a zdĺhavá, preto sa na ich prípravu v domácnosti odporúčajú jednoduchšie postupy.

Pri príprave čajovín, ktoré majú rozličné obsahové látky, sa používa kombinovaný postup. Ak čajovina obsahuje silice i triesloviny, robí sa zapar aj odvar: polovičným množstvom vody sa čajovina zaparí, po scedení sa v druhej polovici vody povarí; po precedení sa obidve množstvá vody spolu zlejú. Ak sú v zmesi slizové látky a silice, kombinuje sa macerát so záparom: v polovičnom množstve vody sa čajovina nechá aspoň 30 min za studena vylúhovať, po scedení sa zaleje rovnakým množstvom vriacej vody a zakryté sa nechá postáť. Precedené výluhy sa spolu zmiešajú. Pri čaj ovine s veľmi rozdielnou hmotnosťou (napr. kvety so semenami) je potrebné pred odoberaním dávok celé množstvo premiešať, aby ťažšie časti neostali naspodku. Odporúča sa tvrdšie zložky zmesi variť dlhšie a mäkšie pridať tesne pred odstavením.

Výluhy sa majú pripravovať a podávať vždy čerstvé, bezprostredne pred použitím.

Už pri niekoľkohodinovom uskladňovaní v termoske môže nastať rozklad účinných látok a rozmnoženie mikroorganizmov, a to najmä v macerátoch a záparoch. Na prípravu i podávanie treba použiť inertný materiál, ako je sklo, porcelán, kamenina či smaltované nádoby s neporušenou ochrannou vrstvou a pod. Sitka, filtre, lieviky i pokrývky musia byť z antikoróznych materiálov. Aj pri krátkodobom uskladnení má byť nádoba s pripraveným čajom prikrytá, aby nenastala reakcia so vzdušným kyslíkom, alebo sekundárna kontaminácia.

Prečo sa musia výluhy pripravovať vždy čerstve? Aj o tom sú prednášky.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu. Sú určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Literatúra: Kresanek-Dugas: Prirucny atlas liecivych rastlin, wikipedia.org,
Foto: Wikimol
komentárov | | Pokračovanie...

Slovník: aminokyseliny

Aminokyseliny — organické dusíkaté zlúčeniny tvoriace základ bielkovín. Niektoré sú esenciálne čiže bezpodmienečne potrebné pre organizmus (napr. valín a leucín), takže sa musia prijímať v potrave. Niektoré aminokyseliny, napr. acetylornitín zemedymovitých rastlín (Fumariaceae), citrulín brezovitých (Betulaceae)a orechovitých (Juglandaceae), nie sú zložkou bielkovín; ich poslaním je prenos dusíka.

Z metabolického hľadiska, t. j. podľa možností ich zapojenia do metabolizmu cukrov a tukov, sa delia na glukogénne (pri ich štiepení vznikajú medziprodukty metabolizmu cukrov), ketogénne (odbúravajú sa látky ktoré tvoria tuky) a glukogénne i ketogénne (štiepia sa zvyčajne na dva fragmenty, z ktorých jeden sa zapája do metabolizmu cukrov s druhý tukov). Biele kryštalické látky rozpustené vo vode, z väčšej časti vo forme amfiónov,

Rastliny dokážu syntetizovať všetky aminokyseliny z anorganických látok. Naproti tomu živočíchy si dokážu tvoriť len niektoré aminokyseliny (a aj to len premenou iných, hotových aminokyselín), iné (tvz. esenciálne aminokyseliny) musia dostávať hotové z potravy.

Dusík potrebný na produkciu aminokyselín získavajú rastliny z pôdy vo forme dusičnanov, alebo amoniaku. Dusičnany sa redukujú na amoniak dvojicou enzýmov nitrát reduktázou a nitrit reduktázou. Amoniak sa zabudováva pomocou enzýmov GS (glutamín syntetáza) a GOGAT (glutamát syntáza, nazývaná tiež glutamín-oxoglutarát-aminotransferáza). Produktom je glutamín (Gln) a kyselina glutámová (Glu). Z nich sa potom vytvárajú všetky ostatné aminokyseliny.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Literatúra: Kresanek-Dugas: Prirucny atlas liecivych rastlin, wikipedia.org,
Obrázok:  Benjah-bmm27
komentárov | | Pokračovanie...

Kustovnica čínska – Lycium chinensis

Natura Medicatrix: Laco Filo v streda 19. februára 2014 | 17:55

streda 19. februára 2014

Poznáme ju aj ako goji, godži, kou-čchi, Níngxia gouqi, gou qi zi, di gu pi, Chinese wolfberry, chinese boxthorn,  Himalayan goji, Tibetan goji, mede berry, barbary matrimony vine, Duke of  Argyll's tea tree, Duke of Argyll's tea plant, Murali, red medlar, matrimony vine.

Patrí medzi takzvané „superfoods“ potraviny. Vyskytuje sa v Číne, Tibete, Japonsku, Kórei a okolí. Na Slovensku ako pestovaný druh.

Goji má dlhú tradíciu pri používani vo výžive a medicíne vo  východnej Ázii. Rôzne extrakty, patentované formule preukázali, že vykazujú zaujímavé farmakologické vlastnosti, ktoré môžu byť prospešné nie len pri prevencii a liečbe porúch súvisiacich so starnutím. Extrakty z goji ako liečivej rastliny, vykazuje že plod je bez toxicity, ale je potrebná opatrnosť vzhľadom na možné liekové interakcie ako aj výrobky neznámeho alebo pochybného pôvodu.

Plod má jasne červenú farbu, tvar bobule sa nachádza na dlhých stopkách. Počet semienok v bobuli sa líši podľa jej veľkosti a môže byť v množstve 10-60 žltých semienok. Kvitne postupne. Plody má taktiež postupne a dajú sa konzumovať čerstvé, sušené či v náleve. Plod obsahuje 18 druhov aminokyselín vrátane všetkých ôsmich esenciálnych (arginín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, taurín, treonín, tryptofán, valín), 21 stopových prvkov (okrem iného zinok, železo, meď, vápnik, germánium a selén), je aj veľmi bohatým zdrojom karotenoidov, čo signalizuje aj jeho výrazné červené zafarbenie. Obsahuje dokonca viac betakaroténu ako mrkva. Obsahuje vitamín C, B1, B2, B6 a E a beta-sitosterol.
Plody rastliny obsahujú silné antioxidanty a vďaka ich vlastnosti neutralizujú voľné radikály, pomáhajú zabraňovať poškodeniu buniek a následnému starnutiu organizmu. Podporujú imunitný systém a redukujú množstvo antigénov, ktoré súvisia s alergickými ochoreniami. Majú schopnosť zvyšovať fagocytózu retikuloendotelového systému, znižujú krvný tlak a zlepšujú tvorbu krvi - stimulujú tvorbu bielych a červených krviniek, majú priaznivý vplyv na zrak a funkciu pečene. Obsahujú látky, ktoré pôsobia antibakteriálne, znižujú riziko rakoviny, spevňujú šľachy a ohybnosť kĺbov. Do istej miery boli preukázané afrodiziakálne vlastnosti u týchto plodov. S kombináciou niektorých bylín celkom preukazateľné. Užívanie plodov kustovnice čínskej u mužov má za následok zvýšené množstvo mužských pohlavných hormónov a sú aj vitálnejší. Plody obsahujú rastlinný sterol - beta-sitosterol, ktorý sa v modernej medicíne používa na podporu liečby zvýšenej hladiny cholesterolu, pri problémoch s prostatou a má protizápalový účinok.

V tradičnej čínskej medicíne sú plody kustovnice čínskej nezastupiteľné a používajú sa po stáročia. Je využívaná najmä ako doplnok stravy alebo sa pripravuje v podobe čaju. Ako liečivé sa využívajú okrem plodov aj ostatné časti rastliny - listy, kôra a korene. V Číne sa kustovnica čínska považuje za liečivú potravinu, ktorá podporuje dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu. Využívanie jej liečivých plodov sa datuje v Číne od obdobia konca dynastie Ming (1 368-1 644). Účinky napomáhajúce k predĺženiu života podporuje mýtus, že Číňan Li Qing Yuen sa dožil 252 rokov (1 678-1 930) vďaka pravidelnej konzumácii plodov kustovnice čínskej.

Aj napriek veľmi dlhej histórie tradičného používania ako potraviny a bylinnej medicíny, nie sú prakticky žiadne správy o nežiaducich účinkoch plodov goji. Len niekoľko prípadov sa zaznamenalo ako alergická reakcia vrátane žihľavky. V čínskych liečivých knihách sa uvádza opatrnosť pri užívaní. Tehotné ženy by nemali goji užívať v žiadnej forme. Ďalej sa odporúča, aby pacienti, ktorí trpia hnačkami, horúčkami, artritídou alebo silnými zápalovými stavmi, by sa tiež mali vyhnúť konzumácii plodov goji. Pokiaľ ide o koreň, boli zaznamenané nežiaduce účinky, ako sú závraty, búšenie srdca, nevoľnosť, vracanie, ale iba pri vysokých dávkach (50 g), normálna dávka je v rozmedzí 5 až 15 g. Aj keď koreň a ovocie sú bez akejkoľvek akútnej toxicity, treba si dávať pozor na potenciálne liekové interakcie, hlavne pri používani warfarínu.

Riziko liekových interakcií spojených s goji nemožno s konečnou platnosťou posúdiť, ale opatrnosť sa odporúča najmä u pacientov užívajúcich lieky s úzkym terapeutickým indexom.

Účinky goji

• cholesterol upravuje
• dodáva energiu
• hladinu cukru upravuje
• imunitu – zlepšuje
• krvný tlak - znižuje
• podporuje funkciu obličiek a pečene
• podporuje chudnutie a zlepšuje trávenie
• posilňuje srdce
• podporuje čistenie krv
• posilňuje zrak
• prevencia pred rakovinou – obsahuje Germánium, ktoré znižuje účinky chemoterapie
• spomaľuje proces starnutia
• zlepšuje pamäť
• zlepšuje spánok
• zvyšuje potenciu a sexuálnu činnosť, u žien zvyšuje plodnosť

ŽENY – Kustovnica omladzuje, podporuje chudnutie a vďaka kyseline linolovej znižuje tuk, zvyšuje libido, zvyšuje plodnosť. Zmierňuje príznaky menopauzy. Pomáha pri bolestiach hlavy, pri suchom kašli či artritíde, kedy potláča zápal.

MUŽI - Kustovnica zvyšuje potenciu a sexuálnu činnosť. V kombinácii s inými bylinami je silnejšia. Spevňuje svaly a kosti. Zmierňuje stres. Podporuje nervovú sústavu a činnosť mozgu.

Pripraviť si elixír?

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu Sú určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Foto: Mirabella Literatúra: wikipedia.org Natura Medicatrix
komentárov | | Pokračovanie...

Poznávame flóru očami ľudu

Natura Medicatrix: Laco Filo v nedeľa 16. februára 2014 | 8:00

nedeľa 16. februára 2014

Staršie dokumenty o názvosloví rastlín, ktoré sa zachovali, zaoberajú sa hlavne medicínským použitím. Niektoré najdeme aj v hospodárstve ako úžitkové rastliny. Rôznorodé názvoslovie dáva podnet na podrobnejšie skúmanie a možnosť využitia ľudového názvoslovia v oficiálnej vede. Túto skutočnosť riešia vedecké ústavy . V tejto malej ukážke vám predkladám jednu zo známych a doma bežne užívaných liečivých rastlín. Repík lekársky.

Slovenské ľudové názvoslovie:
 Repík lekársky: arček, boží bič, konopec, konopinec, konopínec, kunegunda, páchací repík, repíč, repíček, riepík, řepík voňavý, répil, starček, stonček, útrobník, varkočky Panny Márie, vrkôčky Panny Márie,

Niektoré oblasti na Slovensku v ľudovom podaní:
 Bobot - repik, Bratislava/Dev.N.Ves - repičák, Bratislava/Rača - repíč, repíček, Čierný Balog - repik, Dvorníky - repik, Hojníky - repík, Horehronie - riepík, Liet. Lúčky - repík, Lovinobaňa - repík, Lubietova - repík, Lubochňa - repik, Modrý Kameň - repik, Myjava - repíček, Piešťany - repik, Spišská N. Ves - répik, Šáľková - repik, Šurany -repíl, Trenčianské Teplice - repík, Trávnica - repík, Veterná Poruba - rebiček, Vyšné Ružbachy - répik, Vyšné Ružbachy - repik, Zvolen - repík,

Inojazyčné názvy:
 Ackermennig, Heil aller Welt, Odermennig - Nemecko, Agermaane -Dánsko, Agrimonia - Taliansko, Agrimony, liverwort - Veľká Británia, Aigremoine gariot, eupatoire, vetersque - Francúzsko, Akermane - Nórsko, Apróbojtorján -Maďarsko, Dirvuolé - Litva, repicek, Řepík lékařský - Česko, Repiejnik - Rusko, Rzepik - Polsko,

Droga: Herba agrimoniae (oficiálna)
Vlastnosti: Adstringens, stomachikum, cholagogum, antiflogistikum, gargarizmum,
Kalendár zberu: vňať: máj, jún, júl, august, list: máj, jún, júl,
Pestovanie: semena sa vysádzajú koncom zimy, alebo na jar. Najlepšie je vysádzať ich koncom leta alebo na jeseň do dobre pripravenej pôdy. Pre potreby farmácie sa pestuje v kultúrach. Pri zbere dráždi pokožku citlivejších osôb.

Dejiny:
Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole, mone = bydlisko. Druhové meno sa pripisuje kráľovi z Pontu Mitridatovi Eupatorovi (vládol 123 - 64 pred n.l.), ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Plinius a Dioskorides označovali rastlinu ako eupatorion. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku, kde ju zasvätili Pallas Athene. Plinius, Serapion, Galenos, Platearius aj Avicena vychvaľovali jej liečivú silu. Ako liečivá bylina bol a je repík známi a na výslni už cez 2000 rokov, čo nesporne svedčí o jeho kvalitách. V antických dobách bol dlho považovaný za plevel.

Rastlinstvo v Svätej Biblii:
Na akukoľvek štúdiu o prírode a rastlinách biblickej doby čaká cela rada nástrah. Predovšetkym sa musíme vyhnuť predstave, že pokiaľ nájdeme názov, ktorý sa dnes používa na celom svete, že sa jedná o tú istú rastlinu. Jedným z ďaľších omylov je, že rastliny, ktoré rastú teraz v súčasnej Palestíne rástli aj v dobách biblických. Naviac rôzne verzie prekladov biblických kníh prispeli k veľkému chaosu v botanickom určení rastlín. V ďaľších dielach sa stretneme s mnohými zaujímavosťami.

Ľudové liečiteľstvo:
chválilo od prvopočiatku repík najmä pri pľúcných chorobách a pri tuberkulóze. Používal sa pri zastaraných pľúcnych katároch, pri ochabnutosti čriev, mechúra, proti krvácaniu vo všetkých prípadoch. Používa sa od dôb starej Antiky až do dnes pri tých istých indikáciach.

Zaujimavosti zo Slovenského ľudového liečiteľstva:
 V ľudovom používaní sa na Horehroní v okolí Heľpy, používali posekané listy a prikladali sa na rany. Odvar pili pri zapálení hrdla, pri hnačke, a žaludočných vredoch. Okiadzali ním pri zimnici.

Magické využitie rastliny:
používal sa k zaháňaniu zlých duchov, chránil pred škriatkami, zlu a jedom. Repík vždy slúžil k odvráteniu kúziel vysielaných proti mágom a obracal ich proti tomu, kto ich vysielal. Podľa dávnej tradície, položený pod hlavou vyvolával ťažký spánok. Repík sa tiež používal k zisťovaniu prítomnosti čarodejníc.

Kozmetika:
Vodným nálevom repíka zmiešaný so zriedením liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi a uhrovitá pleť. Ako pleťovú masku možno použiť i repíkový nálev zmiešaný s rašelinou. Túto kašovitú hnmotu nanesieme na 10 minút na tvár a po odobratí masky umyjeme tvár s rumančekovým čajom. Nehodí sa na citlivú pleť.

Oficiálna farmakológia:
Repík sa používa ako adstringens, stomachikum, aromatikum, aromatické amarum, cholagogum, diuretikum a antiflogistikum. Vnútorne sa používa ako zápar. Z vonka ako kloktadlo pri zápaloch horných dýchacích ciet, vo forme obkladov a kúpelov na hnisavé kožné infekcie a zle hojace sa rany, zapálené hemoroidy.

Účinnosť:
mierne zvyšuje tvorbu žlče a povzbudivo pôsobí na pečeň. Pomáha vytvárať zvýšené vylučovanie žaludočnej šťavy. Mierni zápalové reakcie slizníc tráviacích ciest. Iné: Z mladých listov, stoniek a kvetov sa pripravuje kvalitné žlté farbivo.

UPOZORNENIE:
Nezamieňať s druhmi vzrastom podobnými repíku, najmň s Divozelom čierným (Verbascum nigrum L.), ktorého časti sa nesmú v droge vyskytovať.

Recepty:
 Afty, Angína, Laryngitída, Kloktadlo: Rp.: Hb. Agrimoniae eupatoiriae
Folium Salviae 30
 coq. c. agu. 1 000
 adde Sirup. Armoraciae 50
 D.s.: 3x denne kloktať

AGRIMONIA L. / Rosaceae
 Trváca bylina, podzemok hrubý, byľ vzpriamená žliazkato chlpatá list striedavo jarmové nepárno perovito zložené, kvety päť-početné, vovrcholových priamych klasoch, kvetné stopky krátke, s dvomi listencami, kvetná čiaška hlboko miskovitá, bez kališteka. 5 tyčiniek až 20 piestikov, nažky 1-2 uzavreté v stvrdnutej, hore háčikovito štetinatej kvetnej čiaške.

Repík lekársky - Agrimonia eupatoria L. subsp. officinalis (Lamk.) Gams.
 Trváca bylina 15 - 150 cm, byľ roztr. žliazkatá, s krátkymi i dlhými odstávajúcimi chlpmi. Dolné byľové články krátke (prízemne listy ± v ružici), listy s 3 6 jarmami veľkých a 2 - 3 jarmami malých lístkov. Líštky vrúbkované (až po bazu) pílkovité, na líci tmavozelené, na rube belavo alebo sivo plstnaté, žliazkato chlpaté, koncový sediaci, stopky plodov 1 - 3 mm, dolné listene 3 - laločné. Koruna zlatožltá, lupienky 4 - 5 mm, obrátené vajcovité ± nevykrojené. Kvetná čiaška pri dozretí plodu vrtidlovitá, 5x4 mm až do 3/4 hlboko a úzko brázditá, pritlačene chlpatá, nežliazkatá, vnútorne hačikovité štetiny vzpriamené, vonkajšie šikmé, odstávajúce.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Použitá literatúra:
 Brabenec PhMr, RNDr: Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách, In.: Naše liečivé rastliny, rok 1966, Bremseová: Byliny, Cuninngham: Magické rostliny, Česko-slovenský slovník, Dostal, Červenka: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I a II diel, Douglas: Nový biblický slovník, Futák Ján Dr. Flóra Slovenska, III, VEDA, vyd. SAV, 1982, Futák Ján Dr.: Slovenský herbár, Heill Johane Georgius: Trifolium sanitas medicimum aneb o zdrawj zpráwa lekarska....1760, Trnava, 1946, Hlava, Starý, Pospíšil: Rastliny v kozmetike, Holuby Jozef: Flora des Trencsiner comitates 1888, Reuss Gustav: Květena Slovenska, Banská Štiavnica, 1853, Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Junás, Bokesová-Uherová: Dejiny medicíny a zdravotníctva, Kadlec: Encyklopédie medicíny, Kresánek, Krejča: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, G.Madaus: Lehrbuch der Biologischen Heilmittel . Heilpflanzen 1938, Majtán: Názvy obci Slovenskej republiky (1773-1997), Majtán Názvy obcí za ostatných dvesto rokov, Matthioli: Herbář, jinak bylinář velmi užitečný, Matthias Stubhan: Encyklopedie Biblie, Mika: Fytoterapia, Náučný slovník zemědelský, Novořecký slovník, Ottuv slovník náučný, Pomukov, Achtardžiev: Prírodná lekáreň, Roháček: Svätá Biblia (United Bible Societes 1991), Šedo, Krejča: Koreniny, Thurzová Ľudmila s kol.: Malý atlas liečivých rastlín, Volák, Stodola, Severák: Veľká kniha liečivých rastlín, Zachar Ladislav: Staršie odborné a ľudové názvy rastlín na Slovensku.

Prevzatý článok: zachar.blog.sme.sk
Foto: Pethan
komentárov | | Pokračovanie...

Qi gong - či kung

Natura Medicatrix: Laco Filo v piatok 14. februára 2014 | 15:20

piatok 14. februára 2014

Qi gong možno zaradiť medzi ľahšie zdravotno - relaxačné cvičenia, ktoré okrem výnimiek nevyžadujú tvrdé tréningové nasadenie, ale možno ich zaradiť k ľahším formám rekreačného cvičenia. Zdravotné účinky Qi gongu sú však ohromujúce.
Tento systém bol po tisícročia vyvíjaný v Číne, aby umožnil spevňovať zdravie ľudí, či už pracujúcich, cvičiacich bojové umenia alebo vzdelancov a vládnucej triedy. Urýchľuje liečenie rozličných druhov zranení a chorôb, posilňuje imunitný systém, a je veľmi účinným prostriedkom na boj so syndrómom vyhorenia či trvalej únavy. Výkonnostný šport opotrebováva telo. K tomuto poznaniu už prišli minulé generácie športovcov, ktorý majú v dnešnej dobe mnoho problémov s pohybovým aparátom, či trpia následkami starých zranení. Qi gong pôsobí priamo na postihnuté orgány a podobne ako Akupunktúra či Akupresúra obnovuje prietoky bioenergie Qi a posilňuje tak jednotlivé časti tela, ako aj psychiku. Qi gong sa cvičí za viacerými účelmi:

- Zdravotný Qi gong – vhodný pre posilnenie organizmu a udržanie zdravia, zrýchlenie rekonvalescencie po úrazoch, chorobách a operáciách, predĺženie života.

Názov Qigong prvýkrát použili taoisti z Xu Xun Jin-time. V čínskej histórii, táto prax pri zdravotnej starostlivosti vždy zohrávala veľkú úlohu, ale bola tiež používana pre náboženské a duchovné účely, najmä v taoizme, budhizme, konfucianizme a v kláštoroch. Najdôležitejšie vplyvy prišli z taoizmu, budhizmu, bojového umenia a tradičnej čínskej medicíny. Názov Qigong sa datuje len od roku 1950 a rôzne štýly Qigong sú vytvorené na základe dlhoročných tradícií.

V 50. rokoch, bolo meno lekára Qigong Liu Guizhen používané pre tieto zdravotné cvičenia, ktoré používa techniky tradície na podporu a stabilizáciu energetickej rovnováhy tela a pomáha liečiť choroby.

Najstaršie existujúca dielo čínskej medicíny, je Huang Di Nei Jing Sun Wen, datované do doby okolo roku 200 pred naším letopočtom. V ňom nájdeme prvé písomne zmienky o fyzických cvičeniach pre udržanie zdravia.

V roku 1973 v obci Mawangdui, v blízkosti Changsha, boli nájdené v hrobe z počiatku obdobia Han,niekoľko hodvábnych šatiek, ktoré sú čiastočne popisované s historickými textami, ako Tao Te Ching, čiastočne maľované. Odhadovaný vek bol datovaný asi 2500 rokov staré. Fragment ukazuje 44 pozícii v cvičení, ktoré ukazuju ako dýchať a pohyb tela. Cviky sú pomenované podľa pozícií zvierat alebo chorôb, ktoré sú určené na vyrovnanie čchi. Hoci bolo od rannej čínskej kultúry niekoľko vodítok a boli odovzdané niektoré postupy na qigongu, nie je možné odvodiť sledovateľnú metódu.

Čínska medicína je presvedčená, že tok Qi, jeho vlastnosti a jeho zmeny, majú vplyv a sú zodpovedné za choroby. Z tejto myšlienky, boli pojmy jin a jang a piatich prvkov vyvinuté. Držme sa zásady, že je lepšie zachovať zdravie skôr než na liečiť choroby. Existuje veľké množstvo lekárskych qigongu cvičenia sériu, ktorá prinesie stabilitu systému, aby sa zabránilo nerovnováhe.

Použitá literatúra: wikipedia.org, Foto: wikipedia.org

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).
komentárov | | Pokračovanie...

Človek ako analógia sviečky

Natura Medicatrix: Laco Filo v streda 12. februára 2014 | 11:27

streda 12. februára 2014

Shen – životná sila

 Shen predstavuje svetlo, ktoré vyžaruje z horiacej sviečky. Účelom sviečky je osvetliť temnotu. Váš Shen je žiara vášho ducha. Keď Jing a Chi sú v hojnosti, Shen je uvoľnený.

Chi

 Chi predstavuje plameň sviečky. Ten môže prskať či dymiť, vtedy máte slabú vitalitu. Alebo môže horieť jasne a rovnomerne. Vtedy je váša Chi vitálna a plná dennej energie. Poskytuje zdroj svetla, ale nakoniec sa sviečka spotrebuje. Pokiaľ je váša Chi využívaná efektívne, váše Jing vydrží dlhšie! Chi sa ľahko vyčerpáva cez každodenné činnosti, najviac v strese a nepokoji. Ak je človek zdravý, v pohode, má kvalitný spánok aj výživu, chi je v rovnováhe.

Jing

 Jing reprezentuje vosk a knôt sviečky. Kvalita vosku, zásoba je k dispozícii pre jej spaľovanie a určuje životnosť sviečky, teda aj vášho života. Váš Jing, ktorý je určený podľa svojho genetického dedičstva má svoje energetických rezervy, tá určuje vašu dlhovekosť. Trvá tak dlho, pokiaľ sa Jing vyčerpá. Jing je veľmi ťažké naplniť. Môžete to pomocou zdravotných cvičení Qi gong.

Máte záujem cvičiť v Bratislave? Ak vás bude minimálne 12 otovoríme triedu. Predbežne sa môžete prihlásiť v kontaktoch.

Foto: Matthew Browden

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).
 
komentárov | | Pokračovanie...

Cinnamomum spp – Škoricovník

Silica, charakteristika a účinky

Škoricovník - poznáme okolo 250 druhov, ktoré patria do rodu Cinnamomum z čeľade Lauraceae. Vyskytujú sa v  Austrálii, Ázii, Južnej Amerike, Indonézii a Číne. Sú to vždy zelené stromy a kry.

Pôvodný názov pochádza z malajského slova, "Kayumanis", čo znamená, sladké drevo. V Indii a Iráne, sa nazýva Darchini, čo znamená "drevo z Číny".



Cinnamomum zeylanicum − Škoricovník cejlónsky

je 10 - 15 metrov vysoký, stále zelený tropický strom pochádzajúcich zo Srí Lanky a Južnej Indie. Je známy viac ako 4000 rokov svojimi biologickými účinnými látkami.  Pre svoju korenisto sladkastú chuť a charakteristickú vôňu sa využíva ako korenina poznáme ju ako pravá škorica alebo cejlónska škorica. Získavajú sa z neho silica - destiláciou. Ďalšie možnosti získania silice poskytujú, Cinnamomum casia a Cinnamomum camphora. Ostatné druhy poskytujú silice, ktoré sú využívané ako zdroje pre chemické izoláty. Hlavné látky prítomné v silici získanej z kmeňovej kôry sú cinnamaldehyd (75 %) a gáfor (56 %).
Sušená kôra Cinnamomum zeylanicum (Lauraceae) a listy sa používajú ako korenie na celom svete. Kôra sa vyznačuje podpornými účinkami ktoré sú známe už dávno.

Cinnamomum cassia je známa ako čínska škorica.

Pestuje sa v juhovýchodnej Ázii už oddávna. Neskôr sa začala pestovať aj v Indonézii, Južnej Amerike a na Havaji.
Škorica (Cinnamomum cassia) je známa ako stimulátor chuti a trávenia. Škoricová silica sa vyznačuje antimikrobiálnymi vlastnosťami, ktoré sú spojené predovšetkým s jej obsahom cinnamaldehydu, nasleduje obsah eugenolu a karvakrolu.

Účinná látka pochádza zo sušenej kôry o hrúbke 0,2 až 0,7 mm, ktoré sa stáčajú vo forme jednoduchej alebo dvojitej rúrky. Sú svetlohnedé na vonkajšej strane a tmavšie na vnútornej strane. Povrch je pozdĺžne pruhovaný. Má charakteristickú a príjemne aromatickú vôňu. Chuť je pikantná nasladlá a mierne ostrá. Pre svoju silne aromatickú, sladkú vôňu škorica patrí medzi najstaršie známe používané koreniny.

Škoricová kôra obsahuje 4 % silice, z ktorých je predovšetkým cinnamaldehyd (60−70 %), cinnamyl acetát (1−5 %), eugenol (1−10 %), ß -karyofylén (1−4 %), linalool (1−3 %) a 1,8 cineol (1−2 %)  safrol (do 2 %). Ďalšími zložkami sú oligopolymerické procyanidíny, škoricová kyselina, fenolové kyseliny, pentacyklické diterpény cinnzeylanol, acetyl derivát cinnzeylanin a cukry manitol, α-arabino-D-xylanóza, L-arabinóza, D-xylóza, α-D-glukán a slizovité polysacharidy. Doteraz bolo nájdených viac ako 300 unikavých zložiek vonných silíc škorice.

Silica z listov škorice má veľmi výraznú vôňu a štipľavú chuť. Bolo izolovaných 34 zlúčenín v silici škorice, kde sú etyl-cinnamyl acetát (42−54 %) a karyofylén (9−14 %) jej hlavné zložky.
Škorica je tiež známa svojimi významnými antialergickými, antiulcerogenickými a antipyretickými účinkami. Pôsobí ako anestetikum a analgetikum. Škoricová silica sa vyznačuje antioxidačnou aktivitou porovnateľnou s α-tokoferolom. Vyznačuje sa aj svojimi antibakteriálnymi účinkami.

Mnohé publikácie dokumentujú antimikrobiálnu aktivitu rastlinných silíc a extraktov z rastlín. Z nich maximálnu antimykotickú aktivitu preukázali Cymbopogon martini, Cymbopogon citratus, Eucalyptus globulus. Dôležitým poznatkom, ktoré sa zistili bolo, že rastlinná silica získaná zo Cinnamomum zeylanicum preukazuje silné fungicídne účinky proti Aspergillus niger a Aspergillus fumigatus.

Škoricová silica a zložky (cinnamaldehyd a eugenol) majú antibakteriálnu aktivitu proti širokému spektru baktérií Escherichia coli, Pseudomonas aeruginosa, Enterococcus faecalis, Staphylococcus aureus, Staphylococcus epidermis, Salmonella sp. a Vibrio parahaemolyticus, majú inhibičné vlastnosti proti Aspergillus flavus a antioxidačné vlastnosti.

Škorica patrí medzi základne afrodiziakálne koreniny.

Spolu s medom vytvára množstvo možnosti na úpravu zdravotných ťažkosti ako napr.:

Zápach z úst
Užívala sa zmes: 1 lyžička medu a 1 lyžička škorice sa zmieša s horúcou vodou. Váš dych tak zostáva čerstvý po celý deň.

Obnovenie vitality
Používal sa Med a škorica v pomere 1 : 1 zmiešané vo vode. Keď začína klesať telesná vitalita, pomôže organizmu ju obnoviť.
Zároveň pomáha pri znižovaní zlého cholesterolu a prekrvuje panvu.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Literatúra wipedia.org

Foto: Thiry
komentárov | | Pokračovanie...

Byliny, ktoré regulujú Qi

Natura Medicatrix: Laco Filo v utorok 11. februára 2014 | 9:17

utorok 11. februára 2014

Byliny , ktoré regulujú funkciu Qi , majú za úlohu  aby podporovali normálny kolobeh Qi, mali správny tok Qi, a eliminovať stagnáciu Qi.

Klinicky sa prezentujú orgány:

Slezina / Žalúdok: nevoľnosť, vracanie, čkanie, epigastria a nadúvanie , pocit plnosti a bolesť, regurgitácia kyslého obsahu žalúdka, grganie, znížená chuť do jedla

Pľúca: potlačený pocit v hrudníku, kašeľ, dýchavičnosť a sipot

Pečeň: emočné poruchy, stres, podráždenosť, hnev, hypochondrické nadúvanie alebo bolesti, prietržná bolesť pŕs nadúvanie a citlivosť s alebo bez hmatateľnej odozvy, nepravidelná menštruácia

Doporučené byliny pre správny efekt

Gastrointestinálny efekt
Obe uvedené byliny majú vplyv na stimuláciu alebo inhibujú gastrointestinálny trakt
Zhi Ku ( Fructus citri aurantii )
Zhi Shi ( Fructus immaturus Citri aurantii )

Respiračný efekt

Chen Pi ( Pericarpium citri Reticulatae )
Qing Pi ( Pericarpium citri Reticulatae viride )
Fo Shou ( Fructus citri Sarcodactyli )

Kardiovaskulárny efekt
Zhi Shi ( Fructus immaturus citri aurantii )
Zhi Ku ( Fructus citri aurantii )
Qing Pi ( Pericarpium citri Reticulatae viride )

Uvedené byliny sú z väčšej časti nepreložiteľné do slovenského jazyka, resp. nemajú slovenský názov.
Uvádzaním latinských názvov si môžete presne určiť o akú bylinu ide.
Pripravil som k tomu Anglicko - latinsko - pinyin slovník klasických čínskych liečivých bylín. Ukážku si môžete pozrieť tu.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Obrázok prevzatý z wikipedia.org
komentárov | | Pokračovanie...

Špargľa - koreň

Natura Medicatrix: Laco Filo v pondelok 10. februára 2014 | 13:46

pondelok 10. februára 2014

Špargľa - koreň (Asparago cochinchinensis, R Tuber)

Táto zelenina zvlhčuje pľúca a doplňujeYin, podporuje krásnu pleť. Táto zelenina pomôže oživiť sexuálnu energiu u mužov a žien na mnohých rôznych úrovniach, otvára srdce a posiluje Jing v rovnakom čase. Špargľa patrí medzi afrodiziaka.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Článok na podobnú tému
komentárov | | Pokračovanie...

Seriál: Koreniny

Natura Medicatrix: Laco Filo v nedeľa 9. februára 2014 | 11:17

nedeľa 9. februára 2014


Začínam seriál s koreninami ako liečivými produktmi.

Mnohé liečivé rastliny na používajú aj v kuchyni na korenenie pripravovaných jedál. Nielenže zlepšujú chuť a vôňu jedla, ale priaznivo ovplyvňujú aj niektoré metabolické pochody v organizme. Dobre známy je napríklad podporný účinok viacerých bylín na trávenie. Kým čajoviny a iné liečivé prípravky z rastlín užívajú chorí ľudia, na korenenie jedál využívajú liečivé rastliny predovšetkým zdraví ľudia. Pre zdravých sú vlastne príjemnou formou prevencie, jedným z prostriedkov na udržanie a upevnenie zdravia. Každá kuchyňa je v skutočnosti aj lekárňou — raz dobrou, inokedy nie. Jej kvalita do značnej miery závisí od používaných korenín. Z rastlín uvedených v tomto atlase mnohé slúžia, alebo kedysi slúžili aj ako koreniny.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Foto: Bertrand Devouard
komentárov | | Pokračovanie...

Umelé sladidlá

Natura Medicatrix: Laco Filo v sobota 8. februára 2014 | 10:04

sobota 8. februára 2014

Je asi 180-krát sladší ako cukor. Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet). Je tepelne nestály, preto sa nemôže používať na pečenie. Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.

Je zložený z dvoch aminokyselín (L-asparagovej a L-fenylalanínu), ktoré sa bežne vyskytujú v prírode. Tretia zložka je metanol.
Toto náhradné sladidlo sa v súčasnej dobe používa vo väčšine „light“ nápojov a v potravinách. Na potravinách je toto náhradné sladidlo označované ako aspartam alebo E 951.

Bez toho aby sme sa púšťali do príliš vedeckých detailov, povedzme si aké majú umelé sladidlá účinky na náš organizmus. Zoberme si základné sladidlo, ktoré nájdeme takmer všade - aspartam

Aspartám tvorí metanol v tele. Metanol sa vstrebáva do mozgu a kostnej drene, kde sa premenení na formaldehyd. Formaldehyd poškodzuje DNA. Všetky zvieratá, okrem človeka, môžu neškodne rozložiť metanol na kyselinu mravčiu. To je základný dôvod, prečo testovanie na zvieratách je nesprávne, čo sa týka bezpečnosti nielen umelých sladidiel na ľudí.

Ak potrebujete osladiť niečo použite prírodné sladidlá, ako je med , javorový sirup alebo stevia.


Spracované podľa článku: Foods You Should Never Eatwikipedia.org

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).
komentárov | | Pokračovanie...

Chránené živočíšne a rastlinné druhy používané v TCM

Na trhu v Korei
V TCM sa využíva približne 2000 rastlinných a 200 živočíšnych druhov. Väčšina z týchto druhov však nie je chránená žiadnym zákonom. Iba približne 50 rastlinných a 20 živočíšnych druhov je chránené Dohovorom CITES a s ňou súvisiacimi zákonmi.

Najčastejšie používané rastlinné druhy :

ŽENŠEN - celý koreň alebo nasekaný koreň, nie pilulky, odvary, čaje, atď.
ženšen americký ( Panax quinquefolius ) - chránená celá populácia
ženšen ázijský ( Panax ginseng ) - chránená iba ruská populácia

CIBOTIUM BAROMETZ CITES II
stromová papraď , sušené podzemky
farmaceutický názov : Rhizoma Cibotii ( Barometz )
Pin - Yin : GOU JU

BLETILA striata CITES II
sušené hľuzy orchidey
farmaceutický názov : Rhizoma Bletillae ( Striatae )
Pin - Yin : BAI JU

GASTRODIA ELATA CITES II
sušené hľuzy orchidey
farmaceutický názov : Rhizoma Gastrodiae Elatae
Pin - Yin : TIAN MA

Dendrobium spp . CITES II
čerstvé rastliny alebo jej stonky ( orchidea )
druhy D. nobile , linawianum , officinale , moniliformes , hercoglossum , aduncum , hancockii
farmaceutický názov : Herba Dendrobii
Pin - Yin : SHI HU ( Shih hu )

Saussurea costus I CITES
sušené korene
používajú sa 2 rastlinné druhy - Saussurea costus (z čínskej provincie Guangdong ) a Vladimiria souliei alebo V. denticulata ( z provincie Secchuan )
farmaceutický názov : Radix Saussureae seu Vladimiriae
Pin - Yin : MU Xiang

ČASTO POUŽÍVANÉ CHRÁNENÉ RASTLINY :

Aceras anthropophorum orchidej
Adonis vernalis (A. apenina, A. davurica)
Aloe ferox (A. horrida, A. socotorina)
Aquillaria malaccensis
Aralia quiquefolia
Bletilla striata (Bletilla hyacinthina)
Cibotium barometz
Cycas circinalis
Cypripedium parviflorum
Dactylorhiza spp.
Dendrobium spp.
Dionaea muscipula
Dioscorea deltoidea (D. nepalensis)
Ephemerantha lonchophylla
Eulophia spp.
Galanthus spp.
Gastrodia elata
Gnetum montanum
Guiacum officinale
Guiacum sanctum
Gymnadenia orchidis
Hydrastis canadensis
Lophophora williamsii
Malaxis acuminata
Nardostachys grandiflora (N. jatamansi, N. chinensis)
Nepenthes khasiana
Ophrys spp.
Opuntia ficus-indica
Orchis sp.
Panax quinquefolius (Aralia quiquefolia)
Picrorhiza kurrooa (P. lindleyana)
Podocarpus neriifolius
Podophyllum hexandrum (P.emodi, P. emodi var. hexandrum, Sinopodophyllum hexandrum)
Prunus africana (Pygeum africanum)
Pterocarpus santalinus
Rauvolfia serpentina
Sarracenia purpurea
Saussurea costus (S. lappa, Aucklandia lappa, Aucklandia costus)
Selenicerus grandiflorus
Sternbergia lutea
Taxus wallichiana (T. baccata ssp. Wallichiana)
Vanilla planifolia

Postupne si o týchto rastlinách povieme viac. Chránene sú vždy divo rastúce. Pestované na plantážach sú bežne používane.

Foto: Richardfabi
komentárov | | Pokračovanie...

Aditíva = "éčka"

Natura Medicatrix: Laco Filo v piatok 7. februára 2014 | 8:00

piatok 7. februára 2014

Ako uvádza Baletková: „Potravinová aditiva neboli aditivní látky jsou takové sloučeniny nebo jejich směsi, které se záměrně přidávají při výrobě, zpracování, skladování nebo balení za účelem zvýšení kvality dané potraviny“.

Tieto látky by mali byť teoreticky neškodné, v skutočnosti nie sú všetky tak bezpečné pre zdravie, ako by sa dalo predpokladať.
Mnohé z nich pri častejšom používaní (pri príjmu vyššieho množstva v potrave) môžu negatívne ovplyvniť zdravie človeka.
Prítomnosť týchto látok musí byť vždy uvedená na obale potraviny (formou tzv E - kódov).
Medzi aditíva nepočítame živiny (minerály, vitamíny, aminokyseliny), doplňované za účelom obnovenia ich pôvodného obsahu. Za aditívne látky sa nepovažuje: voda, NaCl - soľ, cukor, CO2 a etanol.

Pri použití niekoľkých aditívnych látok súčasne môže dôjsť k vzájomnej reakcii za vzniku škodlivých látok. Aditívne látky môžu narušovať a poškodzovať niektoré makromolekuly v bunkách a tým znižovať vitalitu a urýchľovať celkovú degeneráciu. U niektorých jedincoch spôsobujú aditíva vznik alergií.

Podľa toho, za akým účelom sa látka používa, môžeme aditíva rozdeliť do šiestich základných skupín :

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 1333/2008 sa rozlišujú tieto funkčné skupiny prídavných látok používaných v potravinách a prídavných látok používaných v prídavných látkach v potravinách a v potravinárskych enzýmoch:

1. "sladidlá" sú látky, ktoré sa používajú na dodanie sladkej chuti potravinám alebo ako stolové sladidlá;
2. "farbivá" sú látky, ktoré dodávajú farbu potravine alebo obnovujú farbu v potravine, a zahŕňajú prírodné zložky potravín a prírodné zdroje, ktoré sa obvykle nekonzumujú ako potraviny, ani sa obvykle nepoužívajú ako charakteristické zložky potravín. Farbivami v zmysle tohto nariadenia sú aj prípravky získané z potravín a z iných jedlých prírodných východiskových materiálov získaných fyzikálnou a/alebo chemickou extrakciou, ktorá má za následok selektívnu extrakciu pigmentov príbuzných s výživovými alebo aromatickými zložkami;
3. "konzervačné látky" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným mikroorganizmami, a/alebo ktoré chránia potraviny pred množením patogénnych mikroorganizmov;
4. "antioxidanty" sú látky, ktoré predlžujú trvanlivosť potravín tak, že ich chránia pred skazením spôsobeným oxidáciou, napríklad pred žltnutím tukov alebo farebnými zmenami;
5. "nosiče" sú látky, ktoré sa používajú na rozpúšťanie, riedenie, disperziu alebo inú fyzikálnu modifikáciu prídavnej látky v potravinách alebo arómy, potravinárskeho enzýmu, živiny a/alebo inej látky pridávanej do potraviny na výživové alebo fyziologické účely bez toho, aby sa zmenila jej funkcia (a bez toho, aby samé mali akýkoľvek technologický účinok), s cieľom uľahčiť jej manipuláciu, aplikáciu alebo používanie;
6. "kyseliny" sú látky, ktoré zvyšujú kyslosť potravín a/alebo im dodávajú kyslú chuť;
7. "regulátory kyslosti" sú látky, ktoré menia alebo upravujú kyslosť alebo zásaditosť potraviny;
8. "protihrudkové činidlá" sú látky, ktoré znižujú vzájomnú priľnavosť jednotlivých častíc potraviny;
9. "protipeniace činidlá" sú látky, ktoré zabraňujú vzniku peny alebo obmedzujú jej tvorbu;
10. "objemové činidlá" sú látky, ktoré prispievajú k zväčšovaniu objemu potraviny bez toho, aby významne zvyšovali jej využiteľnú energetickú hodnotu;
11. "emulgátory" sú látky, ktoré umožňujú vytvoriť alebo zachovať homogénnu zmes dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných fáz v potravine, napríklad oleja s vodou;
12. "emulgačné soli" sú látky, ktoré menia bielkoviny v syre na dispergovanú formu, a tak prispievajú k homogénnemu rozloženiu tuku a ďalších zložiek;
13. "stužovadlá" sú látky, ktoré spevňujú tkanivá ovocia a zeleniny alebo ich zachovávajú v krehkom stave, alebo spolupôsobia s gélotvornými činidlami a tvoria alebo spevňujú gél;
14. "zvýrazňovače chuti a arómy" sú látky, ktoré zvýrazňujú existujúcu chuť a/alebo vôňu potraviny;
15. "penotvorné činidlá" sú látky, ktoré umožňujú tvorbu homogénnej disperzie plynnej fázy v kvapalnej alebo tuhej potravine;
16. "želírujúce činidlá" sú látky, ktoré vytvorením gélu tvoria textúru potraviny;
17. "polevové činidlá" (vrátane lubrikantov) sú látky, ktoré pri aplikovaní na povrch potraviny dodávajú potravine lesklý vzhľad alebo na nej vytvárajú ochranný povlak;
18. "zvlhčovadlá" sú látky, ktoré chránia potraviny pred vysušením tak, že obmedzujú vplyv vzduchu s nízkou relatívnou vlhkosťou alebo podporujú rozpúšťanie prášku vo vodnom prostredí;
19. "modifikované škroby" sú látky získané jednorazovou alebo viacnásobnou chemickou úpravou jedlých škrobov, ktoré mohli byť predtým ošetrené fyzikálne alebo enzymaticky a mohli byť štiepené alebo bielené pomocou kyselín alebo zásad;
20. "baliace plyny" sú plyny iné ako vzduch, ktoré sa vháňajú do obalu pred, počas alebo po umiestení potraviny do tohto obalu;
21. "hnacie plyny (propelanty)" sú plyny iné ako vzduch, ktoré vytláčajú potravinu z obalu;
22. "kypriace činidlá" sú látky alebo ich kombinácie, ktoré uvoľňujú plyn a tak zväčšujú objem cesta;
23. "komplexotvorné látky (sekvestranty)" sú látky, ktoré tvoria chemické komplexy s iónmi kovov;
24. "stabilizátory" sú látky, ktoré umožňujú zachovať fyzikálno-chemický stav potraviny; patria sem aj látky, ktoré umožňujú zachovávať homogénnu disperziu dvoch alebo viacerých vzájomne nemiešateľných látok v potravine, ako aj látky, ktoré stabilizujú, zachovávajú alebo zvýrazňujú existujúcu farbu potraviny, a látky, ktoré zvyšujú väzobnú kapacitu potraviny vrátane vytvárania vzájomných väzieb medzi bielkovinami, ktoré umožňujú spojenie kusov potravín do rekonštituovanej potraviny;
25. "zahusťovadlá" sú látky, ktoré zvyšujú viskozitu potraviny;
26. "látky na zlepšenie vlastností múky" sú látky iné ako emulgátory, ktoré sa pridávajú do múky alebo do cesta na zlepšenie ich vlastností pri pečení."

Použitá literatrúta: wikipedia, diplomová práca: Bc. Vendula Havlenová: Toxické látky v potravinách, Masaryková univerzita Brno

Obrázok Mikhal
komentárov | | Pokračovanie...

Slovník: Alkaloidy

Natura Medicatrix: Laco Filo v štvrtok 6. februára 2014 | 8:30

štvrtok 6. februára 2014

Alkaloidy — zložité dusíkaté zlúčeniny alkalickej (bázickej) povahy, zvyčajne so silným fyziologickým účinkom. Tvoria sa z aminokyselín.

Ak v nich dusík nie je viazaný heterocyklicky (napr. jednoduché deriváty aminokyselín, ako je efedrín), alebo nereagujú alkalický (napr. kolchicín jesienok), nazývajú sa protoalkaloidy. Ak majú iný prekurzor ako aminokyseliny (napr. alkaloidy ľuľka a kýchavice), ideo pseudoalkaloidy.

Alkaloidy sa významne akumulujú najmä v čeľadi makovitých (Papaveraceae) a ľuľkovitých (Solanaceae). Delia sa na viacero chemických typov. Chinolínový typ alkaloidov je zastúpený v čeľadi plavúňovitých (Lycopodiaceae) a rutovitých (Rutaceae), kolchicínový v ľaliovitých (Liliaceae), indolový najmä v marenovitých (Rubiaceae) a zimozeleňovitých (Apocynaceae); veľmi rozsiahly izochinolínový typ je v mnohých dvojklíčnolistových rastlinách a tropanový v ľuľkovitých (Solanaceae).

Alkaloidy majú chemicky rôznorodú konštitúciu a rôznorodé je aj ich terapeutické použitie. Užívajú sa napr. pri malárii (chinin) a horúčke, znižujú krvný tlak (alkaloidy rauwolfie), pôsobia proti leukémii (alkaloidy zimozeleňa). Pre špecifické terapeutické účinky a toxicitu ich môže ordinovať iba lekár.

Použitá literatúra: Kresanek-Dugas: Prirucny atlas liecivych rastlin
Foto: internet

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).
komentárov | | Pokračovanie...

Senovka grécka

Natura Medicatrix: Laco Filo v streda 5. februára 2014 | 9:33

streda 5. februára 2014




Senovka grécka
  - Trigonella foenum graecum, je tradičná rastlina používa v ajurvéde na liečbu ochorení, ako je cukrovka, nedostatok mlieka, respiračných ochorení, rán, zápalov, gastroenterinálne ochorenia, detoxikácia od ťažkých kovov, bolesti, prechladnutia.

Senovka sa používa ako bylina (sušené alebo čerstvé listy), korenie (semená) a ako zelenina (čerstvé listy, výhonky). Sotolon je chemická látka zodpovedná že senovka má výraznu sladkú vôňu.

Obsahuje alkaloidy (najmä trigonelín) a proteín s vysokým obsahom lyzínu (lyzín je esenciálna aminokyselina, potrebná pre rast a ktorá prispieva k zachovaniu rovnováhy dusíka v tele) a L - tryptofán. Jeho steroidné saponíny sú potrebné k inhibícii absorpcie cholesterolu a následnú syntézu.

Senovka grécka znižuje zvýšené hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi, ale neznižuje HDL (dobrého) cholesterolu. Doporučená dávka pre zníženie hladiny cholesterolu je 5-30 gramov s každým jedlom. Je ju možné použiť aj ako tinktúru. Vzhľadom k možným stimulačných vlastnostiam senovka grécka je kontraindikovaná pri tehotenstve, môže spôsobiť potraty.
Má afrodiziakálne účinky, hlavne jej semena s vysokým obsahom arginínu..

Semenami senovky sa často stretávame v kuchyniach indického subkontinentu, ktorý sa používajú ako celé, v prášku, napríklad na prípravu uhorky, zeleninových pokrmov, či koreniacich zmesí.

Senovka sa často praží aby sa znížila horkosť a zlepšila jej chuť.

Senovka má vysoký obsah železa a selénu a je bohatým zdrojom viskózneho vlákna (cca 27 %) a bielkovín (asi 25 %). Senovka obsahuje bohaté množstvo cholínu a vitamínu A, rovnako ako biotín, inositol, lecitín, PABA a vitamíny B1, C a D. Senovka dodáva značné množstvo aminokyselín arginín , histidín , leucín a lyzín. Aktívne zložky semien senovky gréckej boli opísané ako polyfenolických flavonoidy, steroidné saponíny, a hlavne galaktomanan.

Znižuje hladina cukru v krvi. Znižuje zlý cholesterol. Má vysoký obsah steroidných saponínov.
Semená senovky gréckej významne podporujú tvorbu mlieka. Pokiaľ ide o zvýšenie laktácie. Senovka grécka zvyšuje produkciu mlieka počas 24 až 72 hodín.
Použitie počas tehotenstva sa neodporúča, má silné  maternicové stimulačné účinky.
V Číne, senovka grécka sa používa pri liečbe rakoviny krčka maternice.

Známe viacnásobné farmakologické účinky senovky, vrátane jeho antidiabetiká, antioxidačné, protizápalové, antiulcerogenic , antipyretikum, protinádorové a imunomodulačné účinky pomáhajú pri procese detoxikácie.

Senovka grécka zvyšuje produkciu slizničných tekutín, aby pomohla odstrániť alergény a toxíny z dýchacích ciest. Senovka pôsobí ako expektorans a proti kŕčom sa uvoľniť hlien a pomáha zastaviť chronický kašeľ.

Senovka grécka takisto stimuluje tvorbu tráviacich tekutín pre zvýšenie trávenie a vstrebávanie živín. Senovka je dokonca odporúča v rekonvalescencii a v prípade anorexie na podporu zvýšenia telesnej hmotnosti. Vďačí za to jeho steroidným saponínom.

Všeobecne možno povedať, senovka grécka podporuje celkové zlepšenie zdravia, zvýšenie telesnej hmotnosti, efektívnejšie využitie proteínov, znižuje sekréciu fosforu, a zvýšenie počtu červených krviniek. Je to hodnotná liečivá bylina v každej kuchyni alebo lekárničke.

Použitá literatúra Foto: Humbads
komentárov | | Pokračovanie...

Seriál koreniny: Archangelika lekárska

Natura Medicatrix: Laco Filo v utorok 4. februára 2014 | 8:00

utorok 4. februára 2014

Archangelika lekárska

Ako korenina sa používa podzemok a koreň (najmä v likérnictve), niekedy aj plody a listy (pridávajú sa čerstvé do hotových omáčok a šalátov, občas i do polievok).

Kontraindikácie: Neodporúča nadmerné slnenie pre možné podráždenie pokožky. Droga sa neodporúča v tehotenstve a počas dojčenia. Pri prekročení dávok hrozí zvýšené menštruačné krvácanie.



Foto: Opioła Jerzy
komentárov | | Pokračovanie...

Literatúra

Natura Medicatrix: Laco Filo v pondelok 3. februára 2014 | 12:19

pondelok 3. februára 2014


Ando Vladimír Farmakologie klasické činske medicíny
Antonín V., Jablonský I., Šašek V. Vančuříková Z. Huby ako liek
Arcimovičová Jana Čínska medicína pod pokličkou
Bednářová Jaroslava Herbář aneb od anděliky k žindavě
Bendová Ludmila Čínska dietetika v moderním světě
Bioenergetical Dietetika podľa zásad TCM (skripta)
Buhner Harrod Stephen Přírodní antibiotika
Cayce Edgar Zlatá kniha receptu
Craze Richard Koreniny
Černoch Marcel Diagnostika v praxi
ČSBS Yinxu (skripta)
D´Adamo J. P., Whitney C. Výživa a krevní skupiny
Dugas D., Dugasová A. Babkine bylinky
Feješ Viliam Liečivými rastlinami proti rakovie
FerdaFrantišek Receptář pátera F. Ferdy
Filo Laco Potraviny podľa 5 elementov
Gang L., Sionneau P. Terapie TČM,Nemoci hlavy včetně emocionálních poruch,díl 1
Gang L., Sionneau P. Terapie TČM, Nemoci úst, rtu, jazyka, zubu a dásní, díl 3
Haubold Helmut, Heller Rolf Gefund fein Gefund bleiben
Hauschka Rudolf Člověk a výživa
Hauschka Rudolf Člověk a substance
Hauschka Rudolf Člověk a léčiva
Hecker H. U., Steveling A., Peuker E. T., Kapesní učebnice akupunktúry
Hirigoyenová Marie-France Psychycké týranie
Hlava B., Táborsky V., Valíček P. Tropické a subtropické zeleniny pěstování a využití
Hoffmann Petr Na frekvenci čínske medicíny
Hoffmann Petr Od pramene čínske medicíny
Hoffmanová – Jebavý Rostliny v domácí lékarně
Chreňo Ondrej Zdravie ukryté v bylinách
Krameriová Jana Mgr. Teorie čínske medicíny – Příčiny onemocnění (skripta)
Krameriová Jana Mgr. Syndromy 1. část (Základy tradiční čínské medicíny)
Krameriová Jana Mgr. Syndromy 2. část (Základy tradiční čínské medicíny)
Krameriová Jana Mgr. Úvod do diagnostiky podle jazyka (Základy tradiční čínské medicíny)
Krameriová Jana Mgr. Syndromy orgánu FU (Základy tradiční čínské medicíny)
Krameriová Jana Mgr. Základní charakteristika orgánu FU (Základy tradiční čínské medicíny)
Krameriová Jana Mgr. Orgány ZANG (Základy tradiční čínské medicíny)
Kushi Mishio Orientální diagnostika
Lewith G.T., Lewith N.R. Modern Chinese Acupunture
Li Dexin a kol. Základy teórie čínskej medicíny diel 1. vysokoškolské skripta TČM
Li Dexin a kol. Základy teórie čínskej medicíny diel 2. vysokoškolské skripta TČM
Li Dexin a kol. Základy teórie čínskej medicíny diel 3. vysokoškolské skripta TČM
Li Christine Čínska medicína pro každý den
Li Wu Prof. Kniha Čínskeho umění léčby
Lu C. Henry Činský systém léčby potravinami
Maciocia Giovanni Diagnostika v čínské medicíně, Obsáhly pruvodce
Maciocia Giovanni Tradiční formule pro současnou ženu (katalóg)
Maciocia Giovanni Klasické formule pro moderní svět (katalóg)
McIbtyrová Anne Rady babky korenářky
Mladá J., Procházka F. Atlas cizokrajných rostlín
MRL Houbové přípravky MRL (katalóg)
Načatoj
Plačková S., Kresánek J., Cagáňová B. Intoxikace hubami, rastlinami a živočišními toxínmi
Reichstenová Gail Dřevo se stáva vodou (Čínske lékařství pro každý den)
Romváry Vilmos Koreniny pochutiny v domácnosti
Sinecura Tradiční využití potravinových doplnku (katalóg)
Sineľnikov Valerij Harmonická strava
Synková Hanka Nebuďme kyselí, buďme zdraví
Šimáček Roman Tradiční čínská medicína Díl 1 (skripta)
Temelie B., Trebuth B. Kuchařka podle pěti elementu
Temelie Barbara Výživa podle pěti elementu
Thurnellová – Readová Jane Geopatogénny stres
Trebenová Mária Bolesti havy a migréna
Ursinus Lothar Orgánové hodiny snadno a srozumitelně
Valíček Pavel Houby a jejich léčivé účinky
Valíček Pavel Léčivé rostliny číny a vietnamu (a – i) 1. díl
Valíček Pavel Koření a jeho léčivé účinky
Váňa Pavel Rady bylináře Pavla
Vělechověr J. S. et al. Irisdiagnostika
Vermeulen Nico Encyklopedie bylin a koření
Wang Y., Sosík R., Ružička R. Tradiční čínská medicína v denním životě (Receptář)
Winston D., Maimes S. Adaptogeny


Anselmino und. Gilg: Kommentar zum Deutschen Arzneibuch VI, Berlin 1928, (AG)
Anton C.: Der Kräuterartz. Leipzig (AC)
Arends G.: Volkstümliche Anvendung der einheimischen Arzneipflanzen 2. Aufl., Berlin 1925, (ArG)
Archiv der Pharmazie und Berichte der Deutschen Pharmazeutischen Gesellschaft, Berlin (Arch)
Blažek, Kučera, Hubík: Léčivé rostliny ve sběru a v kultuře, Státní zdravotnícke nakladetelství, Praha 1956, (BKH)
Bock Hieronymus: Kreutterbuch, Straßburg 1577, (BH)
Bohn W.: Die Heilwerte heimischer Pflamzen, 4. Aufl., Leipzig 1927, (BW)
Bronsart H. v.: Die heimische Pflanzenwelt 1924, (BrH)
Brunfels O.: Contrafeyt Kreuterbuch, 1532, (BO)
Caesar und Loretz, Berichte, Hale a S. (CL)
Dalitsch: Pflanzenbuch, 6. Aufl., Eßlingen un München 1928, (Da)
Dalla Tore: Die Alpenpflanze, Bamberg 1905, (DT)
Dettling J.: Pflanzenapotheke (Det)
Deutsche Apotheker-Zeitung, Berlin, (Deu)
Dinand A.P.: Handbuch der Heilpflanzenkunde, Eßlingen und München 1921, (DAP)
Dragendorff G.: Die Heilpflanzen, Dorpat 1898, (Dra)
Eckstei F. und Flamm: Die Kneipp-Kräuterkur, Bad Wörsihofen 1933, (EfF)
Epitome of the Pharmacopeia and national formulary (EPNF)
Extra Pharmacopoeia Martindale, Incorporating Squire´s Companion, Twenty-fifth Edition, edited by R.G. Tood, London, 1967, pp 1804 (Ex.Ph.25)
Fellenberg-Ziegler: Kleine homöopatische Artzneimittellehre, 9. Aufl. Leipzig 1919, (FZ)
Fischer H.: Mittelalterliche Pflanzenkunde, München 1929, (FH)
Fournier P.: Plantes Médicinales et vénéneuses de France, Encuklopédie biologique, Paris 1947, Toem I (PF1)
Fournier P.: Plantes Médicinales et vénéneuses de France, Encuklopédie biologique, Paris 1948, Toem II (PF2)
Fournier P.: Plantes Médicinales et vénéneuses de France, Encuklopédie biologique, Paris 1948, Toem III (PF3)
Fränkel S.: Artzneimittelsynthese, 5.Aufl., Berlin 1921, (FS)
Fuchs Leonhart: New-Kreuterbuch, Basel 1543, (FL)
Futák Ján: Slovenský herbár, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 1946, I diel, (F1)
Futák Ján: Slovenský herbár, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 1946, I diel, (FJ2)
Geßner O.: Die Gift- und Artzenpflanzen von Mitteleuropa. Heidelberg 1931, (GO)
Gildenmeister und Hoffmann: Die ätherischen Öle, 2.Aufl., Mititz-Leipzich 1910, (GuH)
Gilg-Brand-Schürhoff: Pharmakognosie 4. Aufl., Berlin 1927, (GBS)
Gilg und Schürhoff: Aus dem Reiche der Drogen, Dresden 1926, (GiS)
Graßmann: Deutsche Pflanzennamen, Stettin 1870, (Gß)
Hagers: Handbuch der Pharmazeutischen Praxis, Berlin 1925/27, (Ha)
Hammerschmid P.A.: Exkursionflora, München 1928, (HPA)
Hälsoväxter Kännetecken odling anvämdning, Bernces förlag, Malmö, 1977, (Häl)
Hegi G.: Ilustrierte Flora von Mitteleuropa, München 1908/1931, (HG)
Heil- und Gewürtzpflanzen, Mitteilungen der Deutschen Hortus-Gesellschaft, München (HeG)
Heinigke C.: Handbuch der homöopatischen Arzneiwirkunglehre, Leipzig 1922, (HC)
Hlava, Starý, Pospíšil:Rastliny v kozmetike, Príroda, Bratislava 1986, (HSP)
Höfler M.: Volksmedizinische Botanik der Germanen, Wien 1908, (HM)
Hortus Sanitas / Gart der gesuntheit, Peter Schöffer, Mainz 1485, (SP)
Hričovský, Smatana, Jurčák: Menej známe ovocné a tonizujúce rastliny, Záhradka, Bratislava 1993, (HSJ)
Hyne Fr.G.: Die in der Arzneykunde gebräuchlichen Gewächse, Berlin 1805, (HaF)
Jahresberichte der Pharmazie, Göttingen, (Jah)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1994, (JZ/1)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1995, (JZ/2)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1995, (JZ/3)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1996, (JZ/4)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1997, (JZ/5)
Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Eminent, Ostrava 1998, (JZ/6)
Jirásek, Zadina, Blažek: Naše jedovaté rostliny, ČSAV Praha 1957, (JZB)
Kahnt K.:Die Phytoterapie, 4.Aufl. Berlin 1906, (KK)
Kerner-Hansen: Pflanzenleben, Leipzig 1922, (KH)
Kissel K.: Die Heilmittel Rademachers, Gießen 1859, (KiK)
Kneipp S.: Das große Kneippbuch 57. bis 59 Tausend., Kempten 1923, (KnS)
Kobert R.: Saponinsubstanzen, Stuttgart 1916, (KR)
Kofler L.: Die Saponine, Wien 1927, (KoL)
Köhlers: Medizinalpflanzen, Gera-Untermhaus 1898, (Köh)
Korbelář, Endris, Krejča: Naše rosltiny v lékařství, Avicenum, Praha 1973 (KEK)
Kresánek , Dugas: Príručný atlas liečivých rastlín, Osveta, Martin 1985, (KD)
Kresánek, Krejča: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, Orbis, Martin 1977 (KaK)
Kresánek, Krejča: Unsere Heilpflanzen, Verlag Werner Dausien, Hanau 1982, (KaK1)
Kroeber: Das Neuzeitliche Kräuterbuch, Hippokrates-Verlag, Stuttgart-Liepzig 1937, (Kro)
Kroebe L.: Pharmazeutische Zentralhalle, 1922/1933, (Kro1)
Künzle J.: Chrut und Uchrut, Feldkirch 1924, (KJ)
Kummer K.: Anbau von Arnzeipflanzen, Hannover 1930, (KuK)
Linstow O.v.: Die natürliche Anreicherung von Metallsalzen in der Pflamzen, Dahlem-Berlin 1924, (LiO)
Lexikon der Heilpaflanzen, Lingen Verlag, Köln 1977, 2 Auflage, (LH)
Lonicerus A.: Kreuterbuch, Frankfurt a. M. 1564, (LA)
Losch F.: Kräuterbuch, 4.Aufl. Eßlingen und München, (LF)
Macku, Krejča: Atlas liečivých rastlín, VEDA SAV, Bratuslava 1975, (MK)
Madaus G: Lehrbuch der Biologischen Heilmittel, Georg Thieme Verlag, Leipzig 1938, Band I, (MG1)
Madaus G: Lehrbuch der Biologischen Heilmittel, Georg Thieme Verlag, Leipzig 1938, Band II, (MG2)
Madaus G: Lehrbuch der Biologischen Heilmittel, Georg Thieme Verlag, Leipzig 1938, Band III, (MG3)
Manuel Merino-Rodriguez: Lexicon of plant pests and diseases, Elsevier Pubishing Company, Amsterdam/London/New York 1966, (MMR)
Marzell H.: Ethnobotanische Streifzüge, Freiburg i. Br. 1922, (MH1)
Marzell H.: Neues illustriertes Kräuterbuch, 2. Aufl. Reutlingen 1923, (MH2)
Marzell H.: Bayerische Volksbotanik, Nürnberg 1925, (MH3)
Matthiolus P.A.:  New-Kreuterbuch, Prag 1563, (Mat1)
Matthiolus P.A.: Commentarii in Dioscoridem, Venedig 1554, (Mat2)
Megenberg C.v.: Das Buch der Natur. Greifswald 1897 (MeC)
Mercks Index, 6. Aufl. Darmstadt 1929, (MeI)
Merc E: Jahresberichte, Darmstadt (ME)
Mertes P.: 300 Heilpflanzen, 5.Aufl. Ravensburg 1928, (MeP)
Meyer Th.: Arzneipflanzenkultur, 4. Aufl. Berlin 1922, (MT)
Michaelis A.: Pflanzenheilkunde, Halle a. S. 1929, (MiA)
Mika Karol: Fytoterapia, Osveta Martin 1988, (Mik)
Mosig A.: Kurze praktische systematik der Plflanzenwelt, Verlag von Theodor Steinkopff, Dresden und Leipzig 1956, (MA)
Müller F.: Das große illustrierte Kräuterbuch, 9. Aufl. Ulm a. D. 1924, (MüF)
Münchner medizinische Wochenschrift, München (Mm)
Normanová Jill: Chuť a vôňa korenia, Gemini, Bratislava 1992, (NJ)
Nowiński Marian: Rośliny lecznicze flory polskej (NM)
Oesterle O.A.: Grundriß der Pharmakochemie, Berlin 1909, (OOA)
Pamukov, Achtardžiev: Prírodná lekáreň, Príroda, Bratislava 1986, (PA)
Peters H.: Aus Pharmazeutischer Viórzeit, 2.Aufl., Berlin 1899, (PeH)
Pharmazeutische Monatshefte, Wien. (Pha)
Pharmaceutica Acta Helvetiae, Zürich (Phr)
Pharmazeutische Zeitung, Berlin, (PhZ)
Pharmazeutische Zentralhalle, Dresden-Blasewitz, (PhD)
Poullson E.: Lehrbuch der Pharmakologie, 4. Aufl. Leipzig 1919, (PoE)
Rademacher, Erfahrungsheillehre, 1898 (Rad)
Realenzyklopädie der gesamten Pharmazie, 2. Aufl., Berlin-Wien 1904, (Rea)
Reinhard L.: Kultirgesichte der nutzpflanzen, München 1911, (Rei)
Riedel J.D.: Berichte, Berlin 1911, (RJD)
Rijn J.J. van: Die Glycoside, Berlin 1900, (RJJ)
Rosenberg H.: Pharmakompendium, Berlin-Wien 1922, (RH)
Rosenthaler L.: Der Nachweis organischer Verbindungen, 2. Aufl. Stuttgart 1923,  (RL)
Roß H.: Heil- Gewürtz- und Teepflanzen, München 1918, (RoH)
Ryffius W.: Die Reformierte Deutsche Apoteck, Straßburg 1563, (RW)
Sabalitschka Th.: Arzneilpflanzenbau in Deutschland, Berlin 1921, (Sab)
Schelenz H.: Gescichte der Pharmazie, Berlin 1904, (ScH1)
Scherzer H.: Geologisch-Botanische Wanderungen durch die Alpen, München 1927 (ScH2)
Schimmel & Co, Berichte, Miltiz-Leipzig (S&C)
Schimpfky R.: Unsere Heilpflanzen in bild und Wort, 2 Aufl., Berlin-Lichterfelde, (SR)
Schultz H.: Wirkung und Andwedung der deutschen Arzneiplanzen, 2. Aufl. Leipzig 1929, (SchH)
Swain T.: Chemical plant taxonomy, Academis Press London and New York 1963, (SwT)
Schwabe W.: Homöopatischen Arzneibuch, 2. Ausgabe, Leipzig 1924, (SchW)
Schweizerische Apotheker-Zeitung, Zürich, (SchA)
Söhns Fr.: Unsere Pflanzen in der Mythologie und im Volksaberglauben, 6. Aufl., Leipzig-Berlin 1920, (SöF)
Süddeutsche Apotheker-Zeitung, Stutgart, (SüZ)
Tabernaemontanus-Bauhinus, Kräuter-Buch, Basel 1731, (TB)
Thoms H.: Handbuch der Pharmazie, Berlin und Wien 1924-1930, (TH)
Tschirch A.: Handbuch der Pharmakognosie, Leipzig 1919-1925, (TsA)
Tunmann O.: Pflanzenmikrochemie, Berlin 1913, (TuO)
Uhlman Fr.: Lehrbuch der Pharmakotherapie, Leipzig 1921, (UFr)
Ulsamer J.A.: Haus-Apotheke, 15. Aufl., München 1929, (UJA)
Ungariscje Apotheker-Zeitung, Budapest, (Ung)
Valentinus M.B.: Kräuter-Buch, Frankfurt a. M. 1719, (Val)
Schretzenmayr: Taschen buch der Heimischen Bäume und Sträucher, Urania-Verlag Jena 1954, (Sch)
Valíček a kol.: Léčive rostliny tradiční čínske medicíny, vydavatel Svitání, Praha 1998, (Vak)
Velgosová, Velgos: Naše liečivé rastliny, SPN Bratislava 1988,  (VV)
Verein zum schutze der Alpenpflanzen, Jahrbuch I,II,IV, München 1929-1930, 1932, (Ver)
Warburg O.: Die Pflanzenwelt, Leipzig 1923, (WO)
Wasicky R.: Lehrbuch der Physiopharmakognosie, Wien-Leipzig 1929-1932, (WaR)
Wehmer C.: Die Pflanzenstoffe, 2. Aufl. Jena 1929-1931, (WeC)
Wiesner J. von:Die Rohsoffe des Pflanzenreichs, 4. Aufl., Leipzig 1927, (WiJ)
Zimmerer E.M.: Kräutersegen, 4. Aufl., Donauwörth 1928, (ZEM)
Zörnig H.: Arzneidrogen, Leipzig 1909-1911, (ZöH1)
Zörnig H.: Der Anbau von Arneipflanzen, München 1920, (ZöH2)
Ďaľšia doporučena literatúra:
Aichiele Detmar a kol.: Co to kvete?, Ikar, Praha 1995,
Akopov I.E.: Krovoostanavlivahušče rastěnija, Medicina UzCCP, Taškent 1977,
Ašič Simon: Priročnik za nabiranja zdravilnych rosylin, Mohorjeva družba, Celje 1989,
Baloun Jan: Rostliny způsobující otravy a alergie, Avocenum, Praha 1989,
Baloun Jan a kol.: Farmaceutická botanika, Osveta, Martin, 1989,
Blažek Z. a kol.: Domácí léčivé rostliny, Zdravotnické nakl. Praha 1953,
Bodlák Jiří: Příroda léči - Bylinář na konci XX. století, Granit, Praha 1995,
Bodlák Jiří a kol.: Léčivá sila bodláků, Fontána, Olomouc, 1995,
Bohinc Pavle: Slovinske zdravilne rastline, Mladinskaja knjiga, Lubljana, 1979,
Brennessová L.: Bylinář, Fortuna Print, 1994,
Burne David: Rastliny, Tatran, Bratislava, 1991,
Büchner: Receptariusz zielarski, Varšava 1960,
Coombes A.J.: Stromy, Osveta, Martin, 1996,
Constantinescu: Formular fitoterapeutic, Bukurešť 1958,
Červenka M. a kol.: Z našej prírody, Príroda, Bratislava 1978,
Červenka M. a kol.: Slovenské botanické názvoslovie, Príroda, Bratislava, 1989,
Červený Karel a kol.: Léčba výživou, Neografia, Martin 1994 ,
Dehin Robert, Zielony lekarz, pan dr. Aloes, Bibliofil, Varšava 1994,
Dolejši A. a kol.: Méně známé ovoce, Brázda, Praha 1991,
Dostal Josef: Nová květena ČSSR, díl I-II, Academia, Praha 1989,
Dugasová A. a kol.: Babkine bylinky, Vyd. agent., Prešov 1995,
Fischerová R a kol.: Kosmetika ze záhradky, Granit, Praha 1995,
Futák J. a kol.: Slovenský herbár, I-II. diel, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 1946,
Gamlin Linda: Evoluce, Nakl. dům OP, Praha 1991,
Garey William: Potraviny ako lieky, EKO-Consulta, Bratislava 1996,
Gašpierik F.: Zázrak menom Fytoterapia, Genezis, Bratislava 1991,
Grau J. a kol.: Bobulovité, úžitkové a léčivé rostliny, Ikar, Praha 1996,
Grinkevičová N.I.: Farmakognozija, Medicina, 1989
Grunertovi R. a H.: Houby, Ikar, Praha, 1995
Gumowská Irena: Lékarná v kuchyni, Mladá fronta, Praha 1992,
Gumowská Irena: Zdraví na talíři,  Mladá fronta, Praha 1994,
Gursky Zlatko: Zlatna knjiga lekovitogo bilja, Matica hrvatska, Zagreb 1983,
Haigh Rachel: Kuchyňa zdravia, Slovart, Bratislava 1992,
Hájek Theodor z Hajku, Herbář P.O. Mathiola, Praha 1562,
Hejný S a kol.: Botanika, Dona, české Budějovice 1993,
Holuby J.L.: Populárne spisy I-III, Praha 1931-33,
Holzner W. u. kol.:Das kritische Heilpflanzenhandbuch, Orac, Wien 1985,
Hopmannová E.E.: Druidský herbář, Volvox Globator, Praha 1996,
Chalabala M.: Encyklopédia farmácie, Osveta, Martin 1991,
Charčenko N.S. a kol.:Likarski rostlini i ich zastosuvanja v narodni medicini, Zdorovja, Kiev 1979,
Janatka, Riedl: Léčivé čaje, nakl. J. Svoboda, Praha 1940,
Jirásek V. a kol.: Naše jedovaté rostliny, NČSAV, Praha 1957,
Jurkevič J.D.: Lekarenstvenije rastěnija i ich primeněnije, Nauka i technika, Minsk 1974,
Kneipp Šebastian: Novi veliki Kneippov priročnik, ZTT, Terst, 1980, (upravil: J.H. Kaiser)
Korbelář J. a kol.: Naše rostliny v lékařství, Zdravotnické nakl., Praha 1968,
Košťál J.: Rostlinstvo v podání prostonárodním, Valašské Meziříčí 1901,
Košťálová D. a kol.: Homeopatia a prírodné liečivá, Príroda, Bratislava 1983,
Kovaleva R.G.: Lečenije rastěnijami, Medicina, Moskva 1971,
Krčmář, Rosický, Chmelář: Národopisní sborník Pardubicka, Přeloučska a Holicka, Pardubice 1903-1905,
Kremer Bruno: Stromy, Ikar, Praha 1995,
Kresánek J. a kol.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, Osveta, Martin 1977,
Kresánek , Dugas: Príručný atlas liečivých rastlín, Osveta, Martin 1985, KD
Kroeber F.: Rezeptbuch der Pflanzenheilkunde, Hippokrates-Verlag, Stutgart 1934,
Kroeber L.: Das neuzeitliche  Kräuterbuch, Hippokrates Verlag, Stuttgart, 1934,
Lánska Dagmar: Plané rostliny v kuchyni, Artia, Praha 1980,
Lhoták Kamil: Farmakologie, Fond A. Lhotákové, Praha 1934,
Lipnickij S a kol.: Zelena apteka v veterinarii, Uražaj, Minsk 1987,
Lockie A. a kol.: Homeopathy, Dorrling Kindersley, London 1995,
Macek, Pulchart: Odborný přehled rostlinných drog a seznam léčiv, OIS, Praha 1956,
Macků J a kol.: Naše liečivé rastliny, SAV Bratislava 1957,
McVicarová J.: Bylinky - velká kniha, Volvox Globator, Praha 1995,
Mareček F. a kol.: Záhradnický slovník naučný, ŹPI, Praha 1995-1997,
Mathiolli P.O.: Přírodní léčba čili Herbář aneb Bylinář, Faksimilie B. Kočího, 1931,
Méssegue M.: Des Hommes et des Plantes, Opera Mundi, Robert Lafont éditions, Paris 1970,
Méssegue M.: Mon Herbier de Santé, Opera Mundi, Paris 1975,
Mijatovič J. Trave i melemi, Potrošački informator, Beograd 1982,
Mika Karol: Fytoterapia, Osveta, Martin 1988,
Minářik Ján:Farmakognosie, Avicenum, Praha 1979,
Můller Karel: Soudobý lékařský herbář květeny ČSR, Praktický lekárník, Praha 1936,
Muravjeva D.A.: Tropičeskije i subtropičeskije lekarenstvenyje restěnija, Medicina, Moskva 1983,
Muszynski: Vademecum fitoterapii, Varšava 1958,
Mycák V.: Pestovanie liečivých, aromatických a koreninových rastlín, ŠPN, Bratislava 1953,
Nováková B. a kol.: Praktická aromaterapie, Pragma, Praha 1992,
Novotný in Národopisný sborník okresu Hořického, Hořice 1895,
Odyová Penelope: Velký atlas liečivých rastlín, Osveta, Martin 1995,
Odyová Penelope: Domácí herbář, Ikar, Praha 1996,
Olechnovicz V.  kol.: Rosliny lecznicze, stosowane u dzieci, PZWL, Varsawa 1986,
Pejml Karel: Kytice čarovných rostlin, Dauphin, Liberec 1996,
Petkov Veselin: Sovremenna fititerapija, Medicina i fiskultura, Sofia 1988,
Podbiegowski Z.: Slownik roslin uzytkowych, PWRL, Varsawa 1974,
Polívka F.: Názorná květena zemi koruny České I-IV, Promberger, Olomouc 1901,
Polívka F.: Úžitkové a pamětihodné rostliny cizích zemí, Promberger, Olomouc 1908,
Poluninová M. a kol.: Liečiva z prírody, Gemini, Bratislava 1994,
Pospíšil F. a kol.: Úžitkové rostliny jižných zemí, Academia, Praha 1989,
Preuschoffová G.: Léčivá sila stromů, Ivo Železný, Praha 1996,
Rada Karel: Čajové směsi a jejich farmakognostický rozbor, SZdN, Praha 1956,
Rada Karel: Léčivé čaje, Osveta, Martin 1969,
Rosický F.V.: Květiny jarní, Praha 1885,
Rosický F.V.: Květiny letní, Praha 1887,
Rystonová Ch.: Byliny a jejich lidové názvy, Vodnář, Praha 1996,
Seitz P.: Bylinky na záhradce a v kuchyni, Granit, Praha 1994,
Senft E. a kol.: Lekárenská učebnice, Far. spol., Praha 1899,
Schultes R.E.: Rostliny bohů, Volvox Globator, Praha 1996,
Smerdžieva M. a kol.: Léčivé houby dříve a nyní, Alternatíva, Praha 1996,
Stadtlaender Ch.: Lepota iz cvetja in sadja, ZTT, Terst 1988,
Staneva D. a kol.: Bilkite ve vseki dom, Medizina i fiskultura, Sofia 1982,
Stary F. a kol: Atlas léčivých rostlin, SPN, Praha 1986,
Surya G.: Die verborgenen Heilkräfte der Pflanzen, H.Bauer Verlag, Freiburg/Breisgau 1960,
Suwall P.O.: Medicinal Plants of Nepal, Thapathall, Kathmandu 1982,
Šamala J.: Subtropy I-II, Citrusář, Brno 1996,
Šmíd M.: Průvodce odbornými názvy rostlín VŠZ, Praha 1987,
Thurzová L. a kol.: Malý atlas liečivých rastlín, Osveta, Martin 1983,
Tomko J. a kol.: Farmakognózia, Osveta, MArtin 1989,
Traxl V.: Léčivé rostliny ze záhrady, Květ, Praha 1992,
Turova A.D.: Lekarstvennyje rastěnija CCCP i ich primeněnie, Medicina, Moskva 1974,
Valíček P. a kol.: Úžitkové rostliny tropů a subtrópů, Brázda, Praha 1996,
Van Diok Li a kol.: Lekarstvennyje rastěnia CCCP i Vietnama, Medicina, Moskva 1987,
Veleslavin D.A.: Herbář P.O. Mathiola, Praha 1596,
Weiss R.F.: Lehrbuch der Phytoterapie, Hippokrates Verlag, Stuttgart 1980,

Časopisy:
Liečivé rastliny, Herba sro, Bratislava, roč. XXXVIII, LR2001,
Liečivé rastliny, Herba sro, Bratislava, roč. XXXIX, LR2002,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1964, roč. I, NLR1,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1965, roč. II, NLR2,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1966, roč. III, NLR3,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1967, roč. IV, NLR4,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1968, roč. V, NLR5,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1969, roč. VI, NLR7,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1970, roč. VII, NLR8,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1971, roč. VIII, NLR9,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1972, roč. IX, NLR10,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1974, roč. XI, NLR12,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1976, roč. XIII, NLR14,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1977, roč. XIV, NLR16,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1978, roč. XV, NLR17,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1979, roč. XVI, NLR18,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1980, roč. XVII, NLR19,
Naše liečivé rastliny, Obzor, Bratislava 1988, roč. XXV, NLR25,
Slovenské liečivé rastliny, Zdravotný obzor Ministerstva vnútra, Bratislava 1941, roč 1 (SLR1)
Slovenské liečivé rastliny, Zdravotný obzor Ministerstva vnútra, Bratislava 1942, roč 2 (SLR2)
Slovenské liečivé rastliny, Zdravotný obzor Ministerstva vnútra, Bratislava 1944, roč 4 (SLR4)
komentárov | | Pokračovanie...
Používa službu Blogger.
 
Design Template by panjz-online | Support by creating website | Powered by Blogger