Divo rastúce vs. doma pestované

Ako som prisľúbil, predkladám vám sem článok, prečo používať viac divo rastúce rastliny a ovocie ako tie pestované. Ako to bolo uvedené v tomto recepte Čaje pre deti.

Nebudem tu rozoberať liečivé rastliny, ktoré sú špeciálne vyšľachtené pre farmaceutický priemysel. Ich úlohou je vytiahnuť tie alkaloidy a liečivé substancie, ktoré majú najvyšší účinok aby bola z neho výroba a extrakcia čo najefektívnejšia.

Nás budú zaujímať rastlinky, ktoré rastú vo voľnej prírode. Iste sa pýtate prečo sú divo rastúce lepšie, ako doma pestované na záhradke. Musím podotknúť, že aj doma v záhradke vypestované majú svoje vitamíny, mineráli... ale divo rastúce majú účinky od ktorých očakávame viac. Vysvetlím vám to na jahode.

Jahoda Fragaria vesca L.

Všetci od nej očakávame, že budú rodiť celú sezónu, budú veľké, šťavnaté, voňavučké, sladučké a nádherne zafarbené. Také aké ich máme vždy radi na stole. A tu je ten najväčší háčik. Tým, že jahodu takto šľachtime a vedieme ju rasť a rodiť tak ako mi chceme, tak sa to musí niekde odraziť. Trpia korene, sú slabšie. Listy taktiež neobsahujú látky, ktoré od nich očakávame. My to vizuálne nevidíme ale účinky šľachtených produktov sa niekde musia odraziť.

Keď si zoberieme divo rastúce jahody, tak zistime, že jahody sú malinké, listy tiež. Ale tento produkt obsahuje vo svojich listoch, kvetoch, plodoch, koreňoch všetko to čo príroda určila aby mala mať, v správnom pomere. A to je najlepšia liečivá substancia.

Ďalší problém pestovaných jahôd je, že sú pravidelne hnojené. To čím sa hnojí a musí hnojiť vedia záhradkári. Ku konci vegetačného obdobia sa hriadky čistia, odstraňujú všetky odumreté listy, prekopávajú a pripravujú na ďalší rok aby sme si zas na nich pochutili.

Ale čo príroda.

Kto sa postará o to aby odumreté časti boli odstránene? Nikto. A tak to má byť. Keď jahoda dozrie a zvieratá ju neskonzumujú, ku koncu vegetácie aj jej listy odhnijú, vzniká tým najlepšie hnojivo. Hnojivo z jeho odumretých častí. A to môžeme povedať, že príroda dostáva najlepšie hnojivo. Je z nej a tým potencuje v ďalšom roku vyššiu kvalitu svojho produktu. Ja som si toto nevymyslel. Pokiaľ vás to zaujíma, nájdite si autora antropozofického prírodného pestovania. Autor Rudolf Steiner. Príroda sama určuje, kde je, ktorej rastlinke najlepšie, kde má svoje najvhodnejšie stanovisko. To čo rastie na juhu nebude rásť a prosperovať v horských podmienka a opačne. To len mi ľudia chceme dokázať že sme schopný poraziť prírodu. A pritom príroda porazila nás. Keď zisťujeme, že sa niektorým produktom na záhrade nedarí. Preto je všetko rastie vo voľnej prírode to najlepšie a najkvalitnejšie.

A tak je to z malinami, čučoriedkami, černicami planými jabĺčkami a iným ovocím, bylinami, koreninami... Z divo rastúcich bobuľovín, ich listov, a ak vieme aj ako použiť korene.

Takže ešte raz. Doma v záhradách alebo priemyselne na poli je každé ovocie dobré. Chutné, výživne, má svoje liečivé účinky, pokiaľ nie je prehnojené umelými hnojivami a pesticídmi.

Ak sa máme rozhodnúť na základe kvality a ich účinkov, tak divo rastúce sú pre nás najlepšie.

Foto