Podporte petíciu Nedajme si Coriolus


nedejmesicoriolus.cz

nedeľa 16. februára 2014

Poznávame flóru očami ľudu

Staršie dokumenty o názvosloví rastlín, ktoré sa zachovali, zaoberajú sa hlavne medicínským použitím. Niektoré najdeme aj v hospodárstve ako úžitkové rastliny. Rôznorodé názvoslovie dáva podnet na podrobnejšie skúmanie a možnosť využitia ľudového názvoslovia v oficiálnej vede. Túto skutočnosť riešia vedecké ústavy . V tejto malej ukážke vám predkladám jednu zo známych a doma bežne užívaných liečivých rastlín. Repík lekársky.

Slovenské ľudové názvoslovie:
 Repík lekársky: arček, boží bič, konopec, konopinec, konopínec, kunegunda, páchací repík, repíč, repíček, riepík, řepík voňavý, répil, starček, stonček, útrobník, varkočky Panny Márie, vrkôčky Panny Márie,

Niektoré oblasti na Slovensku v ľudovom podaní:
 Bobot - repik, Bratislava/Dev.N.Ves - repičák, Bratislava/Rača - repíč, repíček, Čierný Balog - repik, Dvorníky - repik, Hojníky - repík, Horehronie - riepík, Liet. Lúčky - repík, Lovinobaňa - repík, Lubietova - repík, Lubochňa - repik, Modrý Kameň - repik, Myjava - repíček, Piešťany - repik, Spišská N. Ves - répik, Šáľková - repik, Šurany -repíl, Trenčianské Teplice - repík, Trávnica - repík, Veterná Poruba - rebiček, Vyšné Ružbachy - répik, Vyšné Ružbachy - repik, Zvolen - repík,

Inojazyčné názvy:
 Ackermennig, Heil aller Welt, Odermennig - Nemecko, Agermaane -Dánsko, Agrimonia - Taliansko, Agrimony, liverwort - Veľká Británia, Aigremoine gariot, eupatoire, vetersque - Francúzsko, Akermane - Nórsko, Apróbojtorján -Maďarsko, Dirvuolé - Litva, repicek, Řepík lékařský - Česko, Repiejnik - Rusko, Rzepik - Polsko,

Droga: Herba agrimoniae (oficiálna)
Vlastnosti: Adstringens, stomachikum, cholagogum, antiflogistikum, gargarizmum,
Kalendár zberu: vňať: máj, jún, júl, august, list: máj, jún, júl,
Pestovanie: semena sa vysádzajú koncom zimy, alebo na jar. Najlepšie je vysádzať ich koncom leta alebo na jeseň do dobre pripravenej pôdy. Pre potreby farmácie sa pestuje v kultúrach. Pri zbere dráždi pokožku citlivejších osôb.

Dejiny:
Repík má rodové meno pravdepodobne z gréckeho agros = pole, mone = bydlisko. Druhové meno sa pripisuje kráľovi z Pontu Mitridatovi Eupatorovi (vládol 123 - 64 pred n.l.), ktorý údajne prvý použil túto bylinu pri pečeňových chorobách. Plinius a Dioskorides označovali rastlinu ako eupatorion. Vysoko si ju cenili v antickom Grécku, kde ju zasvätili Pallas Athene. Plinius, Serapion, Galenos, Platearius aj Avicena vychvaľovali jej liečivú silu. Ako liečivá bylina bol a je repík známi a na výslni už cez 2000 rokov, čo nesporne svedčí o jeho kvalitách. V antických dobách bol dlho považovaný za plevel.

Rastlinstvo v Svätej Biblii:
Na akukoľvek štúdiu o prírode a rastlinách biblickej doby čaká cela rada nástrah. Predovšetkym sa musíme vyhnuť predstave, že pokiaľ nájdeme názov, ktorý sa dnes používa na celom svete, že sa jedná o tú istú rastlinu. Jedným z ďaľších omylov je, že rastliny, ktoré rastú teraz v súčasnej Palestíne rástli aj v dobách biblických. Naviac rôzne verzie prekladov biblických kníh prispeli k veľkému chaosu v botanickom určení rastlín. V ďaľších dielach sa stretneme s mnohými zaujímavosťami.

Ľudové liečiteľstvo:
chválilo od prvopočiatku repík najmä pri pľúcných chorobách a pri tuberkulóze. Používal sa pri zastaraných pľúcnych katároch, pri ochabnutosti čriev, mechúra, proti krvácaniu vo všetkých prípadoch. Používa sa od dôb starej Antiky až do dnes pri tých istých indikáciach.

Zaujimavosti zo Slovenského ľudového liečiteľstva:
 V ľudovom používaní sa na Horehroní v okolí Heľpy, používali posekané listy a prikladali sa na rany. Odvar pili pri zapálení hrdla, pri hnačke, a žaludočných vredoch. Okiadzali ním pri zimnici.

Magické využitie rastliny:
používal sa k zaháňaniu zlých duchov, chránil pred škriatkami, zlu a jedom. Repík vždy slúžil k odvráteniu kúziel vysielaných proti mágom a obracal ich proti tomu, kto ich vysielal. Podľa dávnej tradície, položený pod hlavou vyvolával ťažký spánok. Repík sa tiež používal k zisťovaniu prítomnosti čarodejníc.

Kozmetika:
Vodným nálevom repíka zmiešaný so zriedením liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi a uhrovitá pleť. Ako pleťovú masku možno použiť i repíkový nálev zmiešaný s rašelinou. Túto kašovitú hnmotu nanesieme na 10 minút na tvár a po odobratí masky umyjeme tvár s rumančekovým čajom. Nehodí sa na citlivú pleť.

Oficiálna farmakológia:
Repík sa používa ako adstringens, stomachikum, aromatikum, aromatické amarum, cholagogum, diuretikum a antiflogistikum. Vnútorne sa používa ako zápar. Z vonka ako kloktadlo pri zápaloch horných dýchacích ciet, vo forme obkladov a kúpelov na hnisavé kožné infekcie a zle hojace sa rany, zapálené hemoroidy.

Účinnosť:
mierne zvyšuje tvorbu žlče a povzbudivo pôsobí na pečeň. Pomáha vytvárať zvýšené vylučovanie žaludočnej šťavy. Mierni zápalové reakcie slizníc tráviacích ciest. Iné: Z mladých listov, stoniek a kvetov sa pripravuje kvalitné žlté farbivo.

UPOZORNENIE:
Nezamieňať s druhmi vzrastom podobnými repíku, najmň s Divozelom čierným (Verbascum nigrum L.), ktorého časti sa nesmú v droge vyskytovať.

Recepty:
 Afty, Angína, Laryngitída, Kloktadlo: Rp.: Hb. Agrimoniae eupatoiriae
Folium Salviae 30
 coq. c. agu. 1 000
 adde Sirup. Armoraciae 50
 D.s.: 3x denne kloktať

AGRIMONIA L. / Rosaceae
 Trváca bylina, podzemok hrubý, byľ vzpriamená žliazkato chlpatá list striedavo jarmové nepárno perovito zložené, kvety päť-početné, vovrcholových priamych klasoch, kvetné stopky krátke, s dvomi listencami, kvetná čiaška hlboko miskovitá, bez kališteka. 5 tyčiniek až 20 piestikov, nažky 1-2 uzavreté v stvrdnutej, hore háčikovito štetinatej kvetnej čiaške.

Repík lekársky - Agrimonia eupatoria L. subsp. officinalis (Lamk.) Gams.
 Trváca bylina 15 - 150 cm, byľ roztr. žliazkatá, s krátkymi i dlhými odstávajúcimi chlpmi. Dolné byľové články krátke (prízemne listy ± v ružici), listy s 3 6 jarmami veľkých a 2 - 3 jarmami malých lístkov. Líštky vrúbkované (až po bazu) pílkovité, na líci tmavozelené, na rube belavo alebo sivo plstnaté, žliazkato chlpaté, koncový sediaci, stopky plodov 1 - 3 mm, dolné listene 3 - laločné. Koruna zlatožltá, lupienky 4 - 5 mm, obrátené vajcovité ± nevykrojené. Kvetná čiaška pri dozretí plodu vrtidlovitá, 5x4 mm až do 3/4 hlboko a úzko brázditá, pritlačene chlpatá, nežliazkatá, vnútorne hačikovité štetiny vzpriamené, vonkajšie šikmé, odstávajúce.

Prednášky na tému AFRODIZIAKA, príprava bylinných zmesy a podobné témy podľa zaujmu si môžete objednať tu určené pre širokú verejnosť za veľmi výhodnu cenu... (len cestovne naklady).

Použitá literatúra:
 Brabenec PhMr, RNDr: Pestovanie liečivých rastlín na malých plochách, In.: Naše liečivé rastliny, rok 1966, Bremseová: Byliny, Cuninngham: Magické rostliny, Česko-slovenský slovník, Dostal, Červenka: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I a II diel, Douglas: Nový biblický slovník, Futák Ján Dr. Flóra Slovenska, III, VEDA, vyd. SAV, 1982, Futák Ján Dr.: Slovenský herbár, Heill Johane Georgius: Trifolium sanitas medicimum aneb o zdrawj zpráwa lekarska....1760, Trnava, 1946, Hlava, Starý, Pospíšil: Rastliny v kozmetike, Holuby Jozef: Flora des Trencsiner comitates 1888, Reuss Gustav: Květena Slovenska, Banská Štiavnica, 1853, Janča, Zentrich: Herbář léčivých rostlín, Junás, Bokesová-Uherová: Dejiny medicíny a zdravotníctva, Kadlec: Encyklopédie medicíny, Kresánek, Krejča: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov, G.Madaus: Lehrbuch der Biologischen Heilmittel . Heilpflanzen 1938, Majtán: Názvy obci Slovenskej republiky (1773-1997), Majtán Názvy obcí za ostatných dvesto rokov, Matthioli: Herbář, jinak bylinář velmi užitečný, Matthias Stubhan: Encyklopedie Biblie, Mika: Fytoterapia, Náučný slovník zemědelský, Novořecký slovník, Ottuv slovník náučný, Pomukov, Achtardžiev: Prírodná lekáreň, Roháček: Svätá Biblia (United Bible Societes 1991), Šedo, Krejča: Koreniny, Thurzová Ľudmila s kol.: Malý atlas liečivých rastlín, Volák, Stodola, Severák: Veľká kniha liečivých rastlín, Zachar Ladislav: Staršie odborné a ľudové názvy rastlín na Slovensku.

Prevzatý článok: zachar.blog.sme.sk
Foto: Pethan

0 komentárov:

Zverejnenie komentára